15. november – Neplávame. Predpoveď nie je dobrá, tlaková níž sa nad nami zdrží ešte minimálne dva dni. V noci som sa zobudil na silný vieto. Vybehol som von, skontrolovať naše laná. Všetko v poriadku, ale bok lode bol veľmi blízko betónového móla. Ešte že sme na tú stranu navešali všetky fendre. Zapol som prístroje, vetromer ukazoval 40 uzlov. Dulo dobrú hodinu, kým to začalo slabnúť. Nieže by sme túžili mrhať časom, ale ten nás príliš netlačí. Radšej počkáme tie dva dni, kým nízky tlak pominie. Ráno sa tu ešte zastavil Pepo, ktorý odchádza dnes domov. Tiež odporučil počkať. Pláva v týchto vodách cez desať rokov jeho rada je určite cenná.. Ráno bolo upršané, psíci už čakali, či pre nich niečo nebude.

Dnes sme sa od práce nepretrhli, Jožko odpočíval, bol hodne uťahaný. Predošlý deň strávený v aute za šijacím strojom frčal ako formula, navyše večer s Martinou nadpriemerne dodal živiny do žíl. Zaslúžil si. My sme sa pohli do práce okolo obeda. Bolo treba dokončiť prívod slanej vody do kuchyne. Najprv sme vyriešili elektrickú časť. Zapojili sme čerpadlo do elektriky cez vypínač, činnosť sa poväčšine diala v skrinke na hrnce.

Skrinku sme dali do poriadku a pustili sa do napojenia hadice do prívodu pre odsolovač.

Ešte uzavrieť ventil na odsolovači, aby neťahalo falošný vzduch a celý zázrak je hotový.

Trochu to síce trvalo, kým sme to rozbehli, v návale entuziazmu sme totiž zabudli otvoriť ventil pri čerpadle. Podvraťák sa prišiel najesť, už mu kupujeme konzervy.

Varíme aj my.