Denník plavby 53 – Halifax

Halifax je hlavným mestom Nového Škótska. Aj keď má rovnakú zemepisnú šírku ako Jadranské more, chladný atlantický vzduch ovplyvňuje miestne počasie. Je tu vlhkejšie a chladnejšie podnebie, viac tu prší. Halifax ma asi 116 000 obyvateľov. U nás je známy najmä majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji v roku 2008.

Počas Druhej svetovej vojny bol Halifax ako jediné miesto v Kanade priamo zapojený do jej diania. Tu sa zhromažďovali konvoje, ktoré odchádzali na nebezpečnú plavbu cez Atlantik do Anglicka a Sovietskeho Murmanska. Už pred prístavom často číhali nemecké ponorky s nabitými torpédami a neraz aj zasiahli.

Vyprával nám to Denis Linton, chlapík, čo sa nám prihovoril, sotva sme boli desať minút na brehu. Chceli sme ísť do mesta peši, no on sa ponúkol s odvozom. Ušetril nám poriadny kus, ono to je deväť kilometrov. Po vojne tu ostalo mnoho relikvií. O jednej z nich nám rozprával chlapík pri bare v miestnom pube. Jeho švagor má za svokra syna kapitána nemeckej ponorky, ktorá sa tu počas vojny vzdala. Pred domom má postavený periskop z tej ponorky.

Halifax je známy aj najväčšou katastrofou vojenskej námornej historie v kanadských dejinách. V decembri 1917 francúzska nákladná loď „SS Mont Blanc“ naložená muníciou mala kolíziu s belgickou humanitárnou loďou „SS IMO“. Explózia ktorá nasledovala vymazala z povrchu celý prístav a časť mesta. O život prišlo dve tisíc ľudí a ďalších deväť tisíc bolo zranených. Vraj to bola najväčšia explózia v histórii, a v tomto smutnom prvenstve ju predbehol iba atómový výbuch.

Denis sa s nami zastavil v jachtárskom obchode, kde som konečne kúpil jachtárskych sprievodcov pre Nové Śkótsko a New Foundland.

Pokračovali sme do mesta, kde sme si pri nábreží sadli na terasu do pivárne. Bolo príjemne sviežo, mali sme radosť, že sme tu, tak prečo nie? Ja som si dal dve malé nealkohoické, Ralf päť veľkých alkoholických.

Odvtedy uplynuli ďalšie dva dni. Dnes máme posledný májový deň. Všetko, čo sme potrebovali sme zohnali. Nákup, dva elektrické ohrievače na 120 Voltov. Vieme si kúriť naftovým kúrením, lodným generátorom a ešte aj novým prenosným. Som už spokojný, hádam nezmrzneme. Zabezpečili sme si aj Kanadskú dátovú kartu. Napodiv, tá americká funguje aj tu, tak do 6. Júna, kým nevyprší jej platnosť budem v spojení so svetom na nej a potom mám ešte osem gigabitov kanadskej. Paráda. Navyše tu v na bójke chytám wifinu miestnej mariny.

Máme menší problém s motorom. Zatiaľ ale nič také, čo by nás zastavilo. Na výfuku, v mieste, kde sa spája morská voda odchádzajúca z motora s výfukovými plynmi je mikrodierka ako výsledok korózie. Miesto, kde je teplo a slaná voda je na koróziu veľmi náchylné. Tak mi to povedal Mišo Navrátil z Avaryachtu. Opäť viem niečo nové.

Cez ňu rosí slaná voda. Vyzerá to tak, že sa to samo od seba nezacelí. Naopak. Objednal som náhradný diel u Miša Navrátila, hádam sa to stihne, aby to chalani priniesli do New Foundland o dva týždne. Ak nie, o mesiac do Grónska. Vymeniť by to nemal byť problém. Zatiaľ sme kúpili v jachtárskom obchode super lepidlo a lepiacu pásku s odolnosľou do 250 °C. Zajtra to ideme robiť.

Totiž, zajtra sme chceli už plávať do jednej zo zátok, 50 míľ odtiaľto. Ale v nedeľu tu hlásia silné búrky s bleskami. Posledné, čo si želám, aby môj sťažeň bol v nejakej zátoke vtedy sám, priťahujúc prúšvih. Jeden krát, v roku 2009 mi stačilo na celý život. Dúfam. V pondelok už má byť dobre. To sa trochu posunieme a v stredu 5. Júna vyzerá byť výborný vietor až na New Foundland. Tak si tu zatiaľ hovieme na bójke.

Píšem, kukám filmy, bicyklujem, behám a samozrejme varíme dobroty a vypekám chleba. A veľa spíme. Loď si vieme vykúriť do 18 °C, tak pohoda. Ralf ma vytiahol na sťažeň, skontroloval som to tam. Všetko v poriadku.

Pred týždňom sa mi ozval na Messenger Miro Račan. Česká plachetnica „Snow-White“, na ktorej sa plaví dnes prišla na bójku vedľa nás. Chce plávať cez Severozápadný prieplav. Tak sme pokecali. Hlavne o Severozápadnej ceste. Jeho priateľka Rosa je z Kolumbie. Rozpráva iba španielsky, čo Miro ovláda. Rosa inú reč nevie, ale čosi z češtiny od Mira pochytila: Daj mi pokoj, prestaň už, choď preč…