22. máj 2017 – Jachting je fantastická činnosť. Naplnila mi myseľ, konanie a uspokojuje ma. Po plavbe okolo sveta som potreboval chvíľu oddychu, ale pod riťou ma už zase začína svrbieť. Láka ma to do rôznych destinácií, prípadne skúsiť plávať okolo ešte raz. Času je dosť a v prvom rade som si dával loď po dlhej plavbe do poriadku. Opraviť staré plachty, dať ušiť nové, Motor je vo výbornom stave, ale nechal som objednať Palivové, vodné a olejové čerpadlo. Ďalej do rezervy alternátor, štartér, vstreky a turbo. To sú diely, ktoré si dokážem vymeniť sám a ktoré môžu niekedy v budúcnosti odísť. Robím si prestrešenie kokpitu z nerezo-laminátovej konštrukcie, pričom boky a zadná časť bude z plátna. Mienim popracovať na windpilote, hlavne namontovať na os kormidla pínu, s ktorou budem môcť kormidlovať a tak si šetriť kormidelný systém “Lewmar” na kratšie vzdialenosti a manévrovanie pri pobreží. Atakďalej, nenudím sa.
Aby som ale prešiel k veci. Nikdy ma to nelákalo do studených oblastí. Iste, okolo mysu Horn, ak by ma tam náhodou niekedy zavialo, je zima a je to oblasť tvrdých skúšok. Ale ak tadiaľ plánujem plávať okolo sveta, proste tomu sa vyhnúť nedá. No na sever som sa nikdy nehrabal. ALE…
Týždeň pred vianocami ma zaskočila správa na Messengeri od Katie a Charlieho Simona.
Ich loď “Celebrate” bola súčasťou flotily, s ktorou sme plávali okolo sveta. Nádherná loď, ako popisuje Charlie:
“Celebrate is a Taswell 58 designed by British naval architect Bill Dixon. We purchased her in 2012 specifically for our circumnavigation and sailed from Ft. Lauderdale to Nova Scotia and back to decide on improvements.”
Je to Taswell 58, ktorú kúpili v roku 2012 a plávali s ňou okolo sveta.
V správe bolo: “Ahoj Vlado, dúfame, že by ťa mohla zaujať ponuka byť v posádke “Celebrate” na plavbe cez Severozápadný prieplav v lete 2017. Trvalo by to 6 až 8 týždňov, z Grónskeho Nuuku do Nome, na Aljaške. Dvakrát sme už v oblasti boli, dva roky pred plavbou okolo sveta. Posádku budú tvoriť overení ľudia, ktorých sme spoznali počas Circumnavigácie.”
WOW! To mi vyrazilo dych. Moja prvá reakcia bola odmietavá, komu sa chce byť v lete v “zime”, ale to som hneď odpovedať nechcel. Tak som odpísal, že si to prejdem doma a v práci. Počas troch dní váhania mi ale začalo byť jasné, že takáto príležitosť sa jednoducho nesmie odmietnuť, niečo také sa “možno” vyskytne raz za život. Tretí deň večer som sa nalogoval a rýchlo, kým si to nestihnem rozmyslieť, som moju účasť potvrdil.
Vec sa má teraz tak, že 4 júla opúšťam Slovensko, letím na Island a potom ďalej do Grónska, kde sa pripojím ku posádke. Plavba by mala skončiť 5. Septembra v Aljaške v Nome a vyzerať by to malo takto:
Niekedy v polovici júla by sme vyplávali z Nuuku, Cez Davisovu úžinu a Baffinovu zátoku na “Pond Inlet” v Kanadskom teritóriu. Tam sa ukáže do akej miery sa roztopili ľady a skúsiť plávať ľadovou cestou cez Barrowovu úžinu do “Resolute”, odtiaľ na juh, obísť z východu “King William Island”. Práve na tomto ostrove definitívne uviazla smutne preslávená expedícia Sira Johna Franklina v polovici 19. storočia. Ale o tom neskôr.
Na juhu tohto ostrova je osada “Gjoa Haven”, pomenovaná po lodi “Gjoa”, rybárskej plachetnici, s ktorou Roald Amundsen ako prvý preplával cez túto polárnu oblasť.
Pokračuje sa na západ cez Queen Maud, Coronation záliv, Dolphin union úžinu, Amundsenov záliv a popri severnom pobreží Aljašky do Beringovej úžiny. Za ňou sa plavba končí v USA, Nome, plán je 5. september. Teda dúfam, pre mňa. Loď s inou posádkou bude pokračovať popri západnom pobreží USA do Panamského kanála a na záver do Miami, kde sa plavba začala. Cieľom manželov Simonovcov je totiž oboplávať Severoamerický kontinent. Nie je to v žiadnom prípade malá výzva…
zaobstaral som si knihu z “RCC Pilotage Foundation – Arctic and Northern Waters” – Arktické a severné vody,
a lúskam internet. Ale o tom napíšem nabudúce, do konca týždňa.