Tri mesiace, kedy bola JAMISONA v marine Gouvia na Korfu, boli v znamení plavieb v Jónskom mori a dovolenky s rodinou. Koncom augusta sme celá moja a bratova rodina prileteli na týždeň do hotela na západnom pobreží Korfu, kde sme nerobili nič iné, ako ranný beh, kúpanie sa na pláži, večera niekde v meste a túlanie sa po uliciach.
Bola však jedna výnimka. Jedného rána som naložil naše všetky deti a vyplával som s nimi na neďaleký ostrov Paxos. Tam som zakotvil, prespali sme a ráno sme sa vrátili späť do Gouvie. Tu je Janka a Mišo, nižšie Soňa a Natália. Po nich má loď meno JAMISONA.
Nadišiel koniec dovolenky a Rodinu na letisku na Korfu vystriedal Pišta Porvazník s Jožkom Novotným. Deň na to sme skoro ráno už boli na vode s nasledovným plánom.
Deň, noc, deň a opať sme boli v prekrásnej marinke Rocella Ionica so všetkým folklórom. Vrak kedysi krásnej plachetnice bol na svojom mieste, pravda, viac v rozklade. Bicykle nemali opäť chybu a nevynechali sme ani miestnu špecialitu.
Po dvoch super dňoch strávených v tejto časti Kalábrie sme nabrali kurz do pre mňa dosiaľ neobjavenej mariny Leuca na južnom cípe talianskej čižmy.
V Brindisi, som si bol zabehať na hlavnom vlnolame chrániacom prístav. Múr vlnolamu je masívna stavba. Miestni rybári po ňom jazdia autami, až po miesto, kde je rampa. Za ňou jazdí iba obsluha majáku. To ale nebráni mopedom, na ktorých sa sem dostanú rybári.
V mestskej marine som išiel na sťažeň osadiť novú veternú ružicu. Tú starú sme akosi stratili. Neviem kedy, ale predošlý deň ráno som ju hore nevidel.
A opäť Jadran naprieč, znovu žiadna nuda. Čosi sme opravovali a vylovili sme aj tuniaka.
Jožko dal Pištovi a mne prednášku o zdravej výžive. Skoro sme z toho ochoreli.
Približne v strede medzi Brindisi a Lastovom sa vedľa lode objavila korytnačka. Na palube sme boli všetci traja, nefúkalo, voda bola rovná a boli sme na motore. Vravím chalaňom, že idem po ňu. Korytnačku som svojím zjavením tak zaskočil, že nestihla zareagovať. Skočil som vedľa nej a ešte v páde som ju chytil. Dostali sme ju na palubu, pofotili sme sa a dali späť do vody.
Minuli sme maják na ostrove Palagruža,
a prihlásili sa na Lastove. Ešte jedno kotvenie a po troch mesiacoch absencie v marina Dalmacija v Sukošane sme sa tam opäť uviazali.
Všetky doterajšie plavby ma len hecovali do ďalších plánov. Jachting si ma našiel. Nemohol som myslieť na nič iné, ako na plachty, vietor, destinácie a logistiku s tým všetkým spojenú. Mali sme už ale jeseň 2004 a tak ostal čas iba na dva krátke výlety.