Poznámka na úvod: Tento text bol uverejnený v roku 2014. Odvtedy sa už zopár vecí zmenilo. Nakoľko ale píšem o svojom navigačnom vybavení počas plavby okolo sveta, nie sú tu žiadne aktualizácie, aj keď posledný rok k nim došlo. Ale o tom, keď príde čas a ja budem opäť konečne na vode.
Navigácia
Keď sa kedysi dávno plavili Vikingovia na západ, priamy kurz udržovali pomocou malého dreveného kolesa plávajúceho v nádobe s vodou. V strede kolesa bol zatlčený klin. Počas plavby bolo koleso v nádobe s vodou vždy v horizontálnej polohe. Na obed, keď slnko vystúpilo najvyššie, zmerali tieň klinu na kolese.
To isté urobili každý deň. Ak bol tieň rovnaký, išli priamo na západ, ak bol kratší, boli južnejšie a ak mal klin dlhší tieň, mali odchýlku na sever. Takto vedeli ísť priamo na západ a aj sa rovnakým spôsobom vrátiť domov. Predkovia dnešných Polynézanov udržovali kurz vďaka pravidelným vetrom. Z kokosového orecha odrezali vrch a vyliali z neho vodu. Tak, ako keď fúkame do prázdnej fľaše z rôzneho uhla a ona vydáva rôzne tóny, aj kokosový orech zmenil tón pri zmene kurzu. Navigátor v Polynézii síce musel mať dobrý hudobný sluch, ale na neuverenie, starovekí jachtári vedeli plávať tisíce míľ v Pacifiku a trafiť na Havajské ostrovy a späť. Astronavigácia prevzala staroveké spôsoby navigovania pred storočiami a vydržala až donedávna, keď nastúpil vek satelitov.
Dnes je to oveľa jednoduchšie. So satelitnou navigáciou na obrazovke GPS je vidno našu loď aj s jej polohou na námornej mape s presnosťou, s akou je vidieť automobil na GPS navigácii na mape v uliciach veľkomesta. Vieme rozoznať všetky prekážky a nebezpečenstvá. Vieme odčítať prílivy a odlivy. Dokážeme určiť kurz na miesto, kam plávame, či už je to jednodňová alebo niekoľkotisícmíľová plavba. Máme informáciu, kedy budeme v destinácii a ako je to ďaleko.
Pravda, od čias astronavigácie sa nielen námorný jachting, ale aj doprava po mori značne zjednodušila a je bezpečnejšia. Neznamená to však, že je bezpečná. Dnes sa plaví v oceánoch omnoho viac lodí ako pred tridsiatimi rokmi. A pred sto rokmi v porovnaní s dneškom vlastne v mori takmer nič neplávalo. Nie náhodou sú kontajnerové lode a tankery spoločne s rybárskymi loďami nočnou morou každého jachtára. Neviditeľné, ale na úrovni hladiny plávajúce kontajnery, ktoré stratili obrovské nákladné lode pri nepriaznivom počasí, boli príčinou potopenia nejednej plachetnice. Toto nebezpečenstvo je dôsledkom modernej doby a neochráni nás pred ním nijaký moderný prístroj. Plavbu ovplyvňujú prúdy, vetry, počasie, príliv a odliv, noc a deň. Koraly a útesy sú večnou hrozbou jachtára.
Zhrniem to. Mám na lodi satelitnú navigáciu. Obrazovku mám dole v salóne a pri kormidle. Elektronické mapy z jednotlivých oblastí mi spolu pokryjú celú trasu takmer dvojročnej plavby. AIS ma dokáže varovať pred plavidlom, ktoré nás míňa. Signál sa prenáša cez VHF anténu do nášho GPS zariadenia a my máme údaje o polohe, rýchlosti a kurze nášho momentálneho suseda. Vieme odčítať najmenšiu vzdialenosť od nás, keď nás bude míňať. V prípade hrozby zrážky nás varuje alarm. Ak by sa mi pokazil navigačný systém GPS na lodi, mám dva ručné prístroje. Odčítanú polohu prenesiem do papierovej mapy a môžem stanoviť ďalší kurz. Na lodi mám vyše tristo papierových máp pre všetky oblasti, cez ktoré sa plavíme.
Ak by z akéhokoľvek dôvodu nebolo možné použiť satelitnú navigáciu, na rad prichádza astronavigácia. Nebudem sa o nej príliš rozpisovať, je to téma sama o sebe a dokázala by zaplniť niekoľko desiatok strán v tejto knihe. Kniha o astronavigácii od nemeckej jachtárskej legendy Bobbyho Schenka, bola moja prvá námorná literatúra, ktorú som si kúpil. Je napísaná zrozumiteľne a na príkladoch je overovaná teória. Učil som sa z nej sám a po prvých omyloch mi začala vypočítaná poloha z nameraných uhlov slnka k horizontu vychádzať stále presnejšie. Vypracoval som si tabuľku, osemnásť krokov s poznámkami, do tej miery, že aj po čase si trúfam znovu sa do toho pustiť. Bobby Schenk neskončil iba pri knihe, ale urobil aj počítačový program, ktorý mám v oboch mojich počítačoch na lodi. Stačí zadať namerané uhly nebeského telesa s horizontom, doplniť údaje o čase merania, vzdialenosti a kurze medzi jednotlivými meraniami a program vypočíta našu polohu za nás. K tomu všetkému máme na lodi námorných sprievodcov z jednotlivých oblastí. Od Stredozemného mora cez Atlantik a atlantické ostrovy, Karibik a Panamu s Panamským kanálom. Niekoľko kníh z Tichého oceána, Austrálie, Indického oceána, Afriky, južného Atlantiku a Brazílie. Obsahujú informácie o krajine, kotvištiach a prístavoch, imigračných úradoch, možnostiach opráv či kúpy náhradných dielov alebo zásobovania. Bez námorných sprievodcov by život na mori bol oveľa ťažší.
Takto vyzbrojení na plavbu okolo sveta by sme hádam nemali zablúdiť. Keby si niekto myslel, že nám, oceánskym jachtárom, je radosť žiť, že takto vybavení na plavbu máme všetko jednoduché a svet je pre nás gombička, musím ho vyviesť z omylu. Ani moderná technika nás neochráni pred nástrahami prírody, počasia a iného nebezpečenstva. Oceánsky jachtár si musí poradiť so všetkými neblahými dôsledkami extrémneho zaťaženia svojho dopravného prostriedku, ktoré by v kombinácii s časom a bez našich zásahov, mali pre plavbu fatálne dôsledky. Zápas o udržanie sa nad vodou končí, až kým sa z nás nestanú opäť suchozemci. Dovtedy nielen loď, ale aj morálka posádky, je neustále vystavovaná stresu. Skúsme si to spočítať:
Priveľa alebo primálo vetra, búrky a hrozba zásahu bleskom, kontajnerové a rybárske lode, nebezpečne veľké vlny, UV žiarenie, korózia, vlhkosť a slaná voda, lano či rybárska sieť v propeleri, roztrhané plachty, poškodené lanovie, zarastanie spodku lode. Myši alebo potkany na lodi nie sú výnimočným javom a hrozia rozhryzením elektrického vedenia. Na prvej Civette som mal šváby a nebolo to nič príjemné. Neustála hrozba stretu s veľrybou či stratenými kontajnermi. Hroziace koralové útesy. Priesaky a zatekanie do lode. Olej v lodi a páchnuca nafta, porucha motora alebo špinavé palivo. Jachtári veľmi dobre poznajú bolesť pri zakopnutí do trčiacej kladky na palube. Rôzne poranenia, komáre, malária, žltá horúčka, gangréna pri absencii lekárskej pomoci alebo morská choroba. Neprajní či zle naladení úradníci. Pridlhý pobyt na jednom mieste, keď sa čosi pokazí a my musíme opravovať alebo čakať na lepšie počasie. Ponorková choroba, no a určite aj rum.
Nechcem nikoho odrádzať. Chcel by som, aby prívrženci oceánskeho jachtingu vedeli, že okrem krásy a radosti poznávania sveta a pocitu spolupatričnosti s prírodou, treba zostať pri zemi a dôkladne sa vyzbrojiť na všetky prekážky, nielen materiálne a odborne, ale aj psychicky. Aj tak vás kopa vecí zaskočí.
Poznámka: Text vyššie, v ktorom popisujem všetky tie radosti, ktoré nás určite stretnú počas plavby oceánmi, nebol uvedený v mojom denníku v roku 2014. Vyšiel až v knihe “Oboplával som svet” Odstavec, vlastne jeho myšlienku som tak trochu opajcoval. Pravidelne navštevujem stránku Petra Foerthmanna, konštruktéra Windpilota.
Občas sú tam uverejnené prekrásne, výstižné kresby. No a tieto dve kresby ma naviedli na myšlienku transformovať ich do textu a uverejniť ich v mojej knihe. Tie (a nielen tie) kresby sú úžasné. Posúďte sami.
