O tomto čase pred rokom som s Lubom Šoltísom mieril do nemeckého mesta Kiel, kde Civetta zimovala. Mierili sme na sever, do Nórska, Shetlandov, Škótska a anglického Plymouthu. Všetko sa podarilo, až na moje zranenie oboch ramien.
Aj keď stále s takmer nefunkčnými rukami, ktoré ešte len čakala operácia, sme v trojici, opäť s Lubom a Milošom Trepáčom pokrstili prvou plavbou malú, deväťmetrovú plachetničku menom Fusheng, ktorú sme spolu kúpili v holandskom meste Maakum.
Plávali sme Ijselským morom, hore prúdom riekou Ijsel až do rieky Rýn, kde sme v už v nemeckom meste Emmerich na Rýne nechali loď prezimovať.
No dobre, a čo ďalej? Mňa čakali operácie oboch ramien, liečenie a rehabilitácia. To mi ale nezabránilo v plánovaní, ktoré mám tak veľmi rád. Vymyslel som si, že sa obe lode, Civetta a Fusheng strenú v jednom prístave. Miesto stretnutia som naplánoval vo francúzskom Bordeaux, na atlantickom pobreží, v povestnom Biskajskom zálive.
Červená línia je riečna plavba, Ijsel, Rýn, Mohan, kanál Mohan-Dunaj a Dunaj do Čierneho mora. Žltá je plánovaný posun Čiernym a Stredozemným morom do Marseille. Bordová sleduje kanál du Midi a kanál de Garrone do Bordeaux. A na záver, čierna je plavba Civettou tiež do Bordeaux, kde sa obe lode, dúfam, stretnú. Veľa času teda na Civette tohto roku nestrávim, ale nevadí. Ono sa to dobehne. Línie sú orientačné. Čierna šípka vpravo je Emmerich, skadiaľ vyrážame, tá vľavo je Bordeaux.
Je po zime, 26. marca 2024, a s naším riečnym kapitánom Milošom Trepáčom a Petrom Kincelom sedíme v aute a cestujeme do Emmerichu. Máme v pláne začat plavbu naprieč európskym kontinentom. Červená šípka vpravo dole na obrázku je mesto Constanta v Rumunsku. K nemu vedie umelý kanál z Dunaja. Nemusíme tak plávať cez deltu Dunaja popri dnes nebezpečných miestach.
Večer toho istého dňa sme na lodi.
Nasledujúci deň sa ešte neplavíme, je toho dosť na práci. Spojazdniť po zime motory, hlavný Yanmar, dvojvalec s 20 koňmi a pomocný Yamaha, 10 PS. Natankovať 40 litrovú nádrž na naftu, jednu bandasku nafty a dve 20 litrové na benzín. Návšteva Hornbachu, nákup vŕtačky, malého vodného čerpadla, naplnenie nádrže na vodu, spojazdnenie čerpadla pre vodu do kuchynky, montáž háčikov, aby sme si mali kam vešať kabáty no a nevynechali sme ani montáž ŠPZ. Totiž…
Pôvodne som chcel plávať do Bratislavy pod holandskou vlajkou. Tak sme aj došli do Emmerichu. Pri podrobnejšom skúmaní dokumentov v Bratislave som zdesene zistil, že licencia lode vypršala v roku 2007. Nasledovalo hektické, ale úspešné vybavovanie nových, slovenských dokladov, so všetkým, čo k tomu patrí. Mám slovenské papiere, registračný list a technickú prehliadku od Lloyda.
No dobre, ale ako pomenovať loď? Civetta III by mi už asi pripadalo ako fetiš. Nakoniec to bolo jednoduché. Plachetnica je typ „Trintella 1A“, tak loď dostala meno Trintella. A je to.
Navrátil mi vytlačil identifikačné nálepky a loď bola pred vylávaním riadne označená.
Štvrtok 28. marca opúšťame jachtársky prístav Emmerich.
Na palube som s Milošom, Peter bude posúvať auto. Naše riečne dobrodružstvo začína. Medzi Emmerichom a Mainzom, kde sa do Rýna vlieva rieka Mohan, na nás čaká 350 riečnych kilometrov proti prúdu, ktorý v horných partiách dosahuje rýchlosť do 10 km za hodinu.
Nedá sa povedať, „držte nám palce“, už je po… Budem sa snažiť odteraz dávať vstupy na stránku častejšie, konečne je o čom písať. Či už o nedávnej minulosti, alebo o plnení predsavzatí tohto roka.