Ďalšie ráno, 29. marca, sa budíme do slniečka. Vstávame do zohriateho priestoru, napriek vonkajším piatim stupňom cez noc, máme pustený ohrievač, ktorý nemá problém vykúriť malý priestor. V noci je nastavený len na občasné zapnutie sa, nadránom, keď ma tekutina v tele vyženie zo spacáku, zakúrim. Vstáva sa príjemnejšie.

Máme za sebou tretiu noc, voľajaká tá koordinácia v trojici si sama nachádza svoj systém. Kávička, ľahké raňajky a chlapci sa krátko pred deviatou lúčia.

Auto dnes vychádza na mňa. Keďže moje priblíženie do Duisburgu je tridsať kilometrov, nemám sa kam ponáhľať a kým je pekne, sadám na svoju skladačku.

Dve hodinky po asfalte na rovine, po upravených cyklochodníkoch, ktoré sú kvôli ročnému obdobiu stále prázdne. Vietor sa v týchto končinách volá “Kopec severu”, dnes ale nefúka. Nákup, raňajky a zanedlho stojím pri Yachthafene Duisburg. Oslovujem chlapíka z maríny a on mi ukazuje, kde sa máme uviazať, keď chlapci prídu.

Osud chcel, že kúsok od marínky je múzeum riečnej plavby. Keďže mám ešte dve hodiny času, ponoril som sa do minulosti. Neuveriteľné, ako sa bez spaľovacieho motora kedysi dokázali prepravovať po rieke s tak silným prúdom.

Moju pozornosť upútal dobový bicykel s čeľusťovými brzdami. Žiadne Shimano, nikde prehadzovač, ten bol v stehnách.

Volá mi Peťo, sú dva kilometre od prístavu. Akurát na to, aby som ich stihol vyfotiť, keď vchádzajú dnu.

Miloš sa usmieva, Peťo je nadšený. Plavba po rieke, a to nie hocijakej, je aj pre neho nová skúsenosť. Na rozdiel od môjho spôsobu používania jedného z motorov na dvojtretinový výkon, chalani vyskúšali obidva, pričom hlavný Yanmar majú v tretine výkonu a závesný Yamaha v polovici. Táto kombinácia, ktorú chvíľu počas plavby ladili, dala pohodlný dopredný pohyb oproti dnu okolo 5 km za hodinu.

Sme na kilometri 781, posunuli sme sa vo vzdialenosti, aj v stúpaní. Hádam nám to vydrží, to najťažšie bude na kilometri 560 – 520, pričom prúd bude s naším posunom naberať na sile.

Miloš má na Duisburg kopu spomienok, skladal tu kedysi kapitánske riečne skúšky na nákladné lode. No a vedel aj, kam sa máme ísť najesť.