Na kotvišti v Cuming Inlet sme sa zdržali tri dni a šytri noci, do 28. Júla.

Za ten čas veľa pršalo a vrcholky kopcov boli často zahalené v hmle

Boli sme dva razy na brehu, ale väčšinu času sme strávili na lodi. Prvý deň sme ani nepomysleli na výlet, bolo veľké upratovanie a aj nejaké opravy. Je dosť času na rozmýšľanie. Porovnávam vzťahy v posádke na Celebrate a na Civette. Jeden z faktorov, ktorý hral rolu zúčastniť sa na tejto plavbe bolo vyskúšať si dlhý pobyt na lodi ako člen posádky. Doteraz som na plavbách velil ja a zažiť pocity, aké mohli moji priatelia na dlhšej plavbe so mnou, bude určite inšpirujúce. Sledovať amerického kapitána, ktorý dodržiava všetky predpisy, je zažitý s loďami viac ako tridsať rokov je pre mňa vynikajúca príležitosť rozšíriť rádius mojich vedomostí.

Dnes, 29. júla, sú to už tri týždne, čo som sa nalodil v Grónsku. Vzťahy sú vynikajúce, niet sa načo sťažovať. Ralf, Edward, Brian a ja

vychádzame s Cathy a Charliem naozaj dobre.

Napriek tomu si všímam niektoré momenty, ktoré si Ralf, Edward a Brian asi neuvedomujú. Aj keď všetci traja majú naplávané v oceánoch a moriach po celom svete bez preháňania tisíce míľ, a mnoho mesiacov strávených v malom priestore s ľuďmi rôznej povahy, jeden atribút im chýba. Nikdy sa neplavili na vlastnej lodi. Vedomie zodpovednosti za posádku, príprava lode na ďalekú plavbu, kedy musí byť všetko tip top, vybavenie na opravy, ktoré bude treba previesť počas plavby, vedomosť o komunikačných kanáloch potrebných pre navigáciu, rádiové a internetové spojenie k tomu a znášanie nemalých finančných nákladov s tým spojených. A aj keď sa nepatrí spomínať čerta, neustále riziko vážneho poškodenia, či až straty lode, zodpovednosť za ľudské životy nevynímajúc A ešte čosi. Kým člen posádky má na lodi prechodné bydlisko, pre majiteľa je to domov.

Brian, Edward a Ralf sú si samozrejme vedomí tejto dôležitej skutočnosti. Ale iné je vedieť a iné cítiť na vlastnej koži. Ako člen posádky si ja užívam pre mňa nový pocit hmotnej nezodpovednosti. Je celkom príjemné na tejto dlhej a náročnej plavbe byť „iba“ súčasť tímu, vedieť, že po vystúpení z môjho dočasného príbytku pre mňa dobrodružstvo končí.

Majiteľ a kapitán plavidla v jednej osobe znáša psychický tlak a ventil sa môže prejaviť rôzne. Nervozita a krik býva jedným zo sprievodných javov. Pramení z neistoty a nedostatku dôvery v seba samého a samozrejme povahy. A taktiež aj z málo skúseností. Dnes priznávam, že to bývaval aj môj prípad. V žiadnom prípade nemôžem povedať, že toto je prejav Charlieho. Je ozaj skúsený, rozhľadený a loď pripravil skvele po každej stránke. Teda takmer, ale o tom za chvíľu. Plán Charlieho preplávať Severozápadný prieplav je postavený na konzervatívnych základoch. To znamená čo najviac ísť na istotu a čo najmenej vystavovať loď možnému riziku. S tým som úplne stotožnený, vlastne my všetci. Ide o to, že hranica ponímania „možného rizika a je u každého iná“. No a Charlieho bezpečnotný limit je nastavený mimoriadne vysoko.

Trecie plochy sú inde. Charlie nám rozprával o sedemdesiatych rokov v USA, v „Silicon Valley“, južne od San Francisca v štáte California. Patril k tým mladým nadšencom, ktorí vytvárali prvé osobné počítače v histórii a programovali ich. Ako nám vravel, spávali v garáži, kde pracovali, na zemi v spacákoch, vždy, keď už nevládali držať v rukách letovačky, alebo búchať do klávesníc. Kým Charlie je viac technický a vedecký typ, praktický v živote, Cathy ako bývalá manažérka banky je viac detailná a poriadkumilovná. Hlavne loď považuje za svoj domov, demonštráciu svojej predstavy o tom, ako má domov vyzerať. Každé ráno, keď ju vidím prvýkrát, som zasypaný informáciami, ako nanovo uložila jedlo, pitie, prísady, alebo nástroje, lebo usúdila, že doterajší stav nebol ideálny. Žiarlivo stráži kávovar a hneď napomína toho, kto po použití zabudne vypnúť, či vyčistiť prístroj na prípravu pravej americkej kávy. Keď si Ralf nechal papuče v chodbičke pred kajutou, ironickým hlasom mu poďakovala, že si ich neodložil. To sa zas nepáči Ralfovi, má radšej veci povedané na rovinu. Aj mne sa čosi podobné prihodilo, s oblečením. Vysvetľujem Cathy, ze my máme naozaj málo životného priestoru. Ja musím so sebou robiť tvrdé kompromisy, kým sa rozhodnem odložiť si moje nohavice poskladané do komínka na gauč v salóne, na úkor pohodlia celej posádky, čo i len na 5 minút. Cathy samozrejme nepochopí môj optimistický sarkazmus. Ja sa nevinne, prihlúpo usmejem a pritúlim si ju s pohľadom plným viny. To vždy zaberie. Cathy mi raz spomínala, že má rada dotyk pri rozhovore, je to také ľudskejšie. Tak ju občas pohladkám po ramene, pritúlim si ju a sme kamoši.

Čo ale chcem zdôrazniť je, že pohľad na vec zo strany majiteľa obydlia a dočasného nájomcu je odlišný. Je spojený s prispôsobovaním svojich zvykov požiadavkám prenajímateľa, umocnený dlhým pobytom spojeným s nástrahami vonkajšieho sveta. To všetko vytvorí tlak. Ventil, povolí v závislosti vytváraného tlaku a dĺžky jeho pôsobenia. Ale aby som opäť nedramatizoval, aj ten uvoľnený ventil nemusí hneď spustiť požiar.

Nemajú to ľahké ani Cathy s Charliem. Roky sa totiž plavili sami, vrátane plavby okolo sveta. Náročnosť súčasnej plavby, vyžadujúcej služby vo dvojici počas plavby a služby počas kotvenia, komplikovaná logistika zásobovania počas plavby, kde treba veľa nosiť v rukách, ako aj vek ich primäli k rozhodnutiu mať na plavbe tri pravidelne sa striedajúce, rovnocenné dvojice. Ja sa týmto okolnostiam samozrejme teším, vďaka tomu som tu. Pre Charlieho a hlavne pre Cathy je to však nová, určite nie lahká situácia, musia sa prispôsobovať aj oni. Záver tejto úvahy by hádam mohlo byť poďakovanie sa všetkým, čo boli v mojej posádke za trpezlivosť.

Tretí deň na kotvišti v Cuming Inlet som mal službu. Opäť to bol k obedu čerstvo upečený chlebík s maslom. Upiekol som naozaj velikánsky kus a aj napriek tomu sa celý zjedol. Dobre vedieť, svoje obedy nemusím vymýšľať. Každý šiesty deň čerstvý teplý chleba poteší každého. Na večeru som pôvodne plánoval segedínsky guláš, o kapustu sa ešte v Amerike postaral Ralf. Keďže sme ale mali dva dni predtým ryžu s mäsom, rozhodol som sa pre niečo bezmäsité. Špagety alio-olio boli hotové rýchlo a všetkým to chutilo. Cathy má rada po večeri koktail, tak som všetkým namiešal čaj so slivovicou.

Druhý a tretí deň na kotvisku sa nám podaril aj výlet na breh, nepršalo, iba jemne mrholilo. Nasadli sme na čln

a prišli k brehu. Pokukali sme, pofotili a poprechádzali sme sa.

Po štyroch nociach strávených na kotve sme z Cuming Inlet vyplávali. Ľady sa ešte neuvoľnili.

Čierna a modrá línia sú možnosti, ako sa z Devon Island dostať do Gjoa Haven, kde v rokoch 1905-1906 dvakrát prezimoval Roald Amundsen s loďou Gjoa a ďalšími šiestimi mužmi na palube. Červená plocha stále prevláda a my chceme modrú. Rozhodli sme sa presunúť do zátoky 20 míľ západne. Zmena je dôležitá, hniť na jednom mieste pridlho je zlé. Je ale aj iný dôvod. Keď som písal o skvele pripravenej lodi, predsa len vždy čosi vypláva na povrch. Problém je vo vode. Tým, že ju používame na záchode namiesto slanej, minieme 100 litrov vody denne naviac. Pri ostatnej spotrebe je 600 litrová nádrž za 3 dni na štvrtine objemu. Treba ju teda doplniť a to na kotvisku nejde. Príčina je voda pritekajúca z ľadovcov, ktorá kalí vodu okolo nás a robí ju nepoužiteľnú pre odsolovač. Zrnko piesku by sa mohlo dostať cez filter a poškodiť membránu, ktorá neprepúšta soľ pri vysokotlakovom filtrovaní. Pýtal som sa Charlieho, či sa na vecku nedá prepnúť ventil na sanie slanej vody, namiesto sladkej. Nedá, lebo tam žiaden ventil nie je. Loď je konštruovaná na báze využitia iba sladkej vody s použitím vysokoúčinného odsoľovača o výkone 80-100 litrov za hodinu v závislosti od slanosti a teploty vody. Voda sa dá ale vyrábať iba keď je spustený generátor, takže viac motohodín, viac PHM, viac hučania…Keďže Charlie s Cathy sa plavili takmer výlučne iba sami, problém s vodou nikdy nepociťovali a s problémom pri viac početnej posádke nepočítali. Tak sme teda 28. júla vyplávali z Cuming Inlet, vonku na mori sa motkali päť hodín, smerom k novej destinácii, Burnett Inlet. Všimnite si prosím priamosť mnou nakreslenej čiernej čiary. Vyjadruje totiž moju mohutnú duševnú odolnosť a vyrovnanosť.

Bezpečne sme toho istého dňa zakotvili a v hustom daždi sme skúmali terén okolo nás.