1 Plavba – Nuuk a odchod

11. júl – Nuuk je hlavné mesto Grónska. Aj keď je Grónsko dánske a teda sme technicky v EU, platí sa tu dánskymi korunami. Všade ale funguje karta, aj v taxíkoch.

Nuuk 16,500 obyvateľov z celkového počtu 56,000. Približovanie a pristávanie vyzerali takto:

Okolo sú prekrásne fjordy s kopcami vysokými až 1,600 metrov. Bolo ich vidieť počas pristávania a vraj je v nich prekrásny jachting. Ja z toho nič nezažijem, keď toto píšem, už plávame. Rozdiely medzi vysokou a nízkou vodou sú veľké, do 6 metrov. Prílivové prúdy v priemere 1 až 2 uzly.

Po šoku z nedodanej batožiny sa pomaly spamätávam. Doobedie, 10. Júla sme strávili s Charliem prechádzajúc jeho bezpečnostné pravidlá a oboznamovali sa s loďou. Loď je to veľká a prekrásna, Taswell, 58 stôp. Lepšie foto z exteriéru priložím keď bude možnosť ju dobre nafotiť. Zatiaľ iba pohľad do prístavu, kde je uviazaná

takto.

Interiér je riešený veľkoryso, pohľad zo schodov do salónu a chodby k predným kajutám,

Pohľad na schody a vstupu do zadnej, kapitánskej kajuty.

Kuchynka

Kapitánsky stolík sa podobá na pracovisko vo vesmírnom centre.

Sedenie s knižnicou,

ale ako to už bývava, v kajutách je tesno.

Spodná postreľ je moja, hore spí Ralf.

Poobede som išiel na letisko popýtať sa po mojej batožine. Nielenže nič, ale na pokraj infarktu ma priviedla požiadavka a by som popísal obsah mojej batožiny, čo som už urobil po pristátí. Nútim sa do slušnosti a v duchu sa lúčim s výstrojom. Oni zjavne nemajú potuchy, kde moje veci sú. Pýtam si telefón a mail od peknej, mladej slečny ktorá so mnou komunikuje, aby som jej mohol volať, či je niečo nové. Sadám do taxíka. Taxikár je ukecaný a tak sa dozvedám, že okrem vozenia ľudí je aj stolár. Peňazí vraj veľa nezarobí, ale lov je tu dobrý tak nehladuje. Taktiež vraví o zmenách klímy. Zimy sú teplejšie a leto studenšie. Nechávam sa vysadiť v malom centre mesta, hneď pri veľkom obchodnom centre sa zásobujem najnutnejším. Nohavice do zimy, do mokra, rukavice, kukla, spodné teplé prádlo, pretože „noci jsou zde chladné“, aj keď tu nie je tma. Ešte gaťky, zubná pasta a kefka, krém a je to. Aké šťastie, že kvôli odľahčeniu batožiny som bundy narval do batohu, čo som mal v kabíne. Cestou k lodi telefonujem slečne na letisko, či nie je niečo nové. Rozhodol som sa pre taktiku otravovania. Budem volať každé dve hodiny, slušne a pokorne sa pýtať na batožinu, kým ma nebudú mať plné zuby. Hádam pochopia, že jediný spôsob, ako sa ma zbaviť je nájsť batožinu.

Som trochu kľudnejší, lebo si mám aspoň čiastočne čo obliecť a Ralf, na fotke s mojím mačkacím krúžkom

mi požičal svoj záložný spacák. Je z Berlína, vyrastal v tom východnom a sme si blízki už od čias, keď sme sa spoznali na plavbe okolo sveta. Bol na inej lodi. O posádke budem podrobnejšie informovať nabudúce.

Prechádzam sa po Nuuku s Ralfom, Edwardom a fotím.

Všade to viacmenej vyzerá takto, aj keď sa developing dostal až sem.

Je desať hodín večer na naše tiene sú poriadne dlhé.

Charlie chce ráno vyplávať a tak napriek dvom ďalším telefonátom na letisko a ubezpečenia, že mi to nájdu, vidím túto záležitosť čierne. Aj keď je šanca, že mi to doručia do ďalšiej osady, kde je letisko, prípadne ešte jednej, som pesimista. Hádam sa mi to aspoň vráti domov.

Charlie nám ukázal pušku na obranu proti medveďom, v prípade, ak by takáto situácia nastala. Je to brokovnica s dvojjhlavňou a s nábojmi, ktoré podľa miestnych dokážu zastaviť polárneho medveďa. Tie biele beštie vedia behať 40 kilometrovou rýchlosťou a plávať 6 uzlov. A vraj sú prefíkané, čakajú na ľadovej kryhe, kým nejde okolo menšie plavidlo. Na to sa potom snažia dostať. No… Puška sa dá kúpiť bez povolenia. Potrebujete iba peniaze. Otázka vzniká čo s ňou potom, keď sa skončí plavba.

Ráno o tretej mi volajú z letiska. Zázrak, majú moju batožinu! Paráda. O hodinu som tam, spoznávam tašku plnú mojich skvelých vyhladok do budúcnosti. Toto bolo v hodine dvanástej. Vraciam sa na loď a o chvíľu na to sa odväzujeme a opúšťame prístav.