Štyri noci od 28. júla do 1. augusta sme boli na kotve v Burnett Inlet s výnimkou jedného dňa, kedy sme vyplávali von z fjordu, nechali sa unášať päť hodín prúdom vyrábajúc vodu, s výhľadom na pyramídu a neďaleký ľadovec
Chvíľu si nás obzeral zvedavý morský lev.
Vnútri fjordu Burnett Inlet nepretržite štyri dni pršalo, tak sa toho veľa vonku robiť nedalo. K slovu prišli knihy a písanie článkov, ktoré chcem uverejniť, keď budem na internete. A samozrejme kino s príslušenstvom.
Edward ich má na externom hard disku takmer tisíc a tak každý večer beží video, z obrazovky strieka krv a rozvoniava popcorn, ktorému sa zataľ úspešne bránim. Trávenie času na lodi počas dlhšieho čakania je dôležitý aspekt. Keď sa nudíme, síce žijeme relatívne dlhšie, lebo čas beží pomalšie, ale nie je to riešenie. Preto spoločné pozeranie filmov počas je príjemný únik z reality čakania, kedy sa pohnú ľady, umocneného odlúčením od domova. Neboli sme ale úplne sami. Jeden večer nás prekvapila vysielačka. Hovor bol z pasažiersko-výskumnej lode patriacej National Geografic, Explorer.
Prišli si obzrieť tento nádherný fjord, otočili sa a po polhodinke odplávali. Aj keď sú veľkí a výborne zabezpečení, sú odsúdení rovnako čakať, práve tak, ako aj my. Súčasný stav ľadovej bariéry dňa 30.júla vyzerá takto:
Pre porovnanie opäť pridávam mapku oblasti s dvomi možnosťami prekonania dosiaľ zamrznutého úseku do Gjoa Haven.
Z farebnej tabuľky vidno, kde je ľadová plocha 100% a kde 10%. My potrebujeme modrú a zelenú farbu, teda maximálne ´30% pokrytia vodnej plochy ľadom. Vajíčko s číslami v strede mapky
vie napovedať v akom stave je bariéra. Horné číslo znamená celkovú koncentráciu ľadu. Riadok pod ním vraví, koľko z percent je hrubšej a koľko tenšej vrstvy. Podľa čísel v ďalšom riadku a príslušnej tabuľky vieme, koľko centimetrov má najhrubšia a najtenšia vrstva. No a posledný riadok vraví o tom, či ľadové polia sú formované kusmi menšími ako 2 metre, 3-20 metrov, do 100 metrov, dva, desať, alebo viac kilometrov.
V našom prípade červené pole je oblasť pokrytá viac ako 90% ľadu, z toho je 80% hrubšej vrstvy a 20% tenšej. Z tabuľky ktorú mám vedľa seba viem, že číslo 7 je ľad hrúbky do 70 centimetrov, ktorý tvorí 80% celkovej plochy a 20% je hrúbka do 15 centimetrov. Podľa inej tabuľky do ktorej kukám, viem, že ľadové kusy sú o veľkosti do 10 kilometrov v 20% plochy a do 2 kilometrov do 80% plochy. Vzniká otázka, na čo je to dobré? Veď keď vidím červenú, vlastne akúkoľvek farbu okrem modrej, viem, že mi svieti červený semafor. Ale keď porovnávam ako sa časom menia čísla vo vajíčku, napriek tomu, že sa nemení farba, po týždni sledovania viem, ako sa vyvíja stav tejto plochy. Či sa aj napriek celkovému pokrytiu zmenšuje, nemení, alebo nebodaj nesilnie. Výsledkom je, odhad, koľko ešte budeme trčať v tejto riadnej riti.
Zatiaľ to vychádza, že možnosť plávať ďalej, do Gjoa Haven, bude najbližšie po 15. auguste. Mail od Viktora, Charlieho ľadového guru odhaduje najskôr 17. august. Nie sme jediní s podobným osudom. Ráno 29. júla, sme si našli suseda.
Dvanásť metrová hliníková plachetnica „Zulumbus“, pláviaca sa pod rakúskou vlajkou. Posádku v zložení dvoch mužov sme pozvali na večeru. Majiteľ a kapitán je 52 ročný Rakúšan Bernard, vedľa Charlieho
ktorý má už čosi za sebou. Na túto plavbu si špeciálne kúpil hliníkovú loď v Karibiku a na Aljaške ju plánuje predať. Jeho spoločník, 24 ročný nemec Jan , vedľa Edwarda,
je neskúsený a krútime hlavami, keď počujeme, že toto je jeho prvá väčšia plavba. Chlapci sa zdržali dlho po polnoci, ale nakoľko tu slnko v tomto ročnom období nezapadá, odišli ešte za svetla, trošičku veselí.
Deň pred odchodom Cathy opäť raz zorganizovala inventúru zásob. Po dvojhodinovom a to nepreháňam, vybratí, spočítaní a preložení všetkých zásob, vznikol nový, mohutný zoznam na šiestich stranách. Uverejňujem iba dve, pretože je to stále rovnaké. Položka, množstvo, lokácia.
Výsledkom inventúry podľa Cathy je, že čerstvých zásob nie je veľa. Pod čerstvým sa myslí mrazené, nie konzervované. Môj názor je, že výraz na vyjadrenie množstva zásob je blízky ležiacej osmičke. Všade, kam kuknem je nejaké žrádlo. S Cathy je celkom zábava. Tak trochu sa mi posťažovala na Ralfa. Podľa nej jeho vtipy nie sú vôbec zábavné. Ralf vtipkuje podobne ako ja, ale trochu drsnejším spôsobom. Američania, s ktorými som býval v kontakte, hádam okrem Briana Foxa a Jacka z Kentucky veľmi vtipom nerozumejú. Teda tým naším. A aj keď zavtipkujú tým ich nefarebným spôsobom, hneď poznamenajú. Že žartujú. Akoby v obave, že ich spoločník nepochopí vtip. Ako v amerických seriáloch, v ktorých je počuť smiech za kulisou, aby divák vedel, kedy sa má smiať. Charlie k tomu poznamenal,že Ralf je vynikajúci spoločník, pretože keď má službu, on môže pokojne spať.
Prvý augustový deň sme sa presunuli na nové kotvište, Stratton Inlet, ďalších 15 míľ na západ.
Po obede
sme sa vydali do kopcov.
Zhora je vidno celý fjord takmer k miestu, kde sme doň vplávali.
Keď s nami nie je Brian, som hlavný zbrojmajster ja. Charlie mi položil pár otázok okolo zbrane a uznal, že som dostatočne kompetentný ubrániť posádku a seba proti polárnym medveďom.
Brokovnicu nosím pripravenú, nabitú a zaistenú. Aj keď sú v nej 12 mm náboje, mám pocit, že aj keby som mal guľomet a stretol medveďa, bol by som posratý až za ušami. V každom prípade, situácia sa nesmie zľahčovať. Ono sa hocičo naozaj môže zjaviť kedykoľvek, odnikadiaľ, aj keď je pravdepodobnosť malá. Napadá ma dialóg z vrcholu El Capitana v roku 2009, kedy sme pod pojmom hocičo rozumeli medveďa. Vtedy okolo nás pobehovali srnky, videli sme svište a Stenly poznamenal, že tu môžeme stretnúť naozaj hocičo. Igor mu odpovedal, že ak príde hocičo, sme v riti. V sprievodcovi SZ prieplavu sa doslova píše, že bez zbrane na breh chodiť neradno. Polárny medveď síce napadne človeka iba keď je hladný, problém je, že on je hladný takmer vždy. Citujem čo je napísané v odbornej literatúre.
Ešte pohľad na loď a do údolia
A ideme nazad.
- august som opäť mal službu a na obed to bol samozrejme chlebík. Večer som sa rozhodol pre segedínsky guláš. Problém vznikol s mäsom, nakoľko bravčového bolo iba necelé kilo a aj to marinované. Tak som sa rozhodol pre lančmít s kapustou s konzervy, na súčasné pomery prekvapujúco chutnou. Celkom sa to vydarilo, všetko sme zjedli.