V stredu ráno, 11 mája vyrážam do mestečka Tvoroyri , kde žije čosi cez dvetisích obyvateľov kúpiť čerstvý chlebík.

Narážam na pekáreň a na raňajky máme croissanty s lekvárom. V miestnej kaviarni sa vypytujeme, kde zohnať dátovú kartu. Naše siete totiž nemajú zmluvu s Faerskými ostrovmi a tak jeden megabite stojí 7 eur, nekecám. Keď volám sú to tri eurá a keď hovor prijmem, je to necelé jedno. V kaviarni majú wifinu, kukáme po nete, čo je nové, pri nejakej tej útrate. Veď si hádam zaslúžime maškrtu.

Zanedlho je dátová karta vyriešená, na lodi si urobíme hotspot pre všetkých. Predtým ale vyberáme z bankomatu miestnu menu.

Na správe prístavu si totiž musíme zakúpiť elektrinu, ktorú budeme odoberať z neďalekého stojana pri móle. Platiť sa dá iba hotovosťou. V meste je turistické infocentrum, pokecáme tam a berieme nejaké tie letáky. Paráda, sme najedení, predpoveď nehrozí podobnou šlamastikou ako včera, máme elektrinu a internet. Okrem objavovania mestečka, nákupu v supermarkete a kávičke už v ten deň nepodnikáme nič, oddychujeme a ja píšem svoje články.

Vo štvrtok dozrel čas na túru. Vyberáme si trip, ktorý je na mape označený číslom 2.

Trvám na tom, že na lodi musí stále niekto byť. Preto najprv vyráža Peťo s Martou a keď sa po troch hodinách vrátia, idem ja so Susan. Chodník vedie k plesu na druhej strane hrebeňa, čo je nad mestom. No a v sedle, na polceste, mi ostala visieť sánka.

Surová, studená, divoká prekrásna krajina. Vietor v sedle bol občas tak silný, že sme sa so Susan museli prikrčiť, aby nás neodfúklo. O ďalšiu polhodinku sme pri plese.

Cestou naspäť fotíme tichých pozorovateľov, ktorí k nám buď zvedavo prídu, alebo nás pozorujú, či zbabelo utečú.

Niektoré tie tvory už boli u kaderníka, kde sa dali ostrihať podľa miestnej módy.

V piatok sme strávili podobne, ale všetko bolo v hmle, tak sme ani poriadne nevideli, kam sme to došli. Ale na naše taniere večer sme veru dovideli.

Vyprážaný syr si Susan dobre pamätala zo svojich návštev v Československu a pomerne nedávno na Slovensku. Vraví, že je to delikatesa. V obchode sme na túto príležitossť kúpili ementál a veru, že sa to vydarilo. Ešte aj tatárska, ktorú som vyrobil sa minula. veď delikatesa…

V sobotu, 21 mája 2021 som si naplánoval tbicyklový trip do fjordu južne od nás, do mestečka Vágur.

Vyrazil som už o ôsmej ráno, aby po mojom návrate mohli ostatní ísť autobusom na najjužnejšiu časť ostrova, kde sú vraj fantastické útesy. Opäť do kopca, z kopca, zastavoval som aby som fotil tú drsnú krásu.

Nakoniec sa ale všetko zmenilo. Napriek drahým hovorom mi volá Peter. Na móle bol chlapík z prístavu, že sa musíme presunúť na opačnú stranu móla, lebo o dve hodiny príde veľká plachetnica. Ja sa veru na tom móle nechcem nikam presúvať, radšej vyplávame. O hodinu som späť na lodi a o ďalšiu hodinu už plávame v bezvetrí, ale stále v nekľudnom mori na sever.

Mierime do tridsať míľ vzdialeného hlavného mesta ostrovov, Thorshavn, na ostrove Stremoy.