Keď som v roku 2009 prvýkrát, po 26-dňovej preplavbe Atlantického oceánu, na palube prvej Civetty, pristál v Rodney Bay Marina na Svätej Lucii, moje jachtárske ambície boli naplnené. Preplával som Atlantický oceán. Pravda, musel som sa vrátiť naspäť, ale to ma vtedy ešte netrápilo. Čo mi začalo vŕtať hlavou, boli modré zástavy na sťažňoch plachetníc v maríne. Okrem krásnej grafiky sa dalo dočítať, že lode idú plávať okolo sveta v rokoch 2010 – 2011. Po zozbieraní informácií od posádok lodí a návštevy stánku World Cruisingu (WCC) ma znovu osvietilo. Môžem s nimi plávať okolo sveta.

Veľa uľahčia, robia logistiku a nemusím si na každom domovu vzdialenom mieste zisťovať, kde a ako sa prihlásiť, nakúpiť, zohnať čosi na opravu, vidieť čosi zaujímavé a odhlásiť sa. Je to veľká pomoc a ja som akceptoval cenu za ňu. V roku 2014 som bol už s Civettou II na štarte v Rodney Bay.

No dobre… Prečo som ale teraz opäť akceptoval cestovný plán a nie lacný poplatok? Orientovať som sa už vedel, cez tieto krajiny som už plával.

No… Keď som organizoval plavbu s Trintellou v Stredozemnom mori a hlavne stretnutie oboch lodí niekde v Portugalsku, narazil som na niekoľko problémov. Nechať loď niekde v maríne si vyžaduje rezerváciu, možno čakací list, nie lacný depozit. Miest som oslovil niekoľko, všade viac-menej s tým istým výsledkom. A vtedy to vo mne buchlo. Mám celkom dosť logistiky, dosť písania, čakania, skúšania. Jasne, že všetko je riešiteľné, ale moja myseľ sa opäť obrátila k WCC. Dokelu, veď chcem plávať okolo sveta z Bratislavy do Bratislavy. Samo osebe to dá dosť logistiky. Prečo si to neuľahčiť? Pravda, na rok plavbu na Markézach preruším. Pôvodný plán bol za ten rok plávať na Havaj, Aljašku, západným pobrežím Kanady a USA do San Francisca a opäť na Markézy, kde sa k WCC opäť pripojím.

Predtým som si chcel dať ešte raz Atlantický okruh, ešte raz New York, severné pobrežie USA a Kanady. Vychutnať si tú nádheru. To sa aj udialo. Po udalosti pred New Yorkom, kedy sme boli celá posádka v zajatí ostrých chlapcov pobrežnej stráže celých 9 hodín, najprv na mori a potom na ich základni, som vytriezvel. Ja a posádka, vypočúvaní protidrogovými a protiteroristickými agentmi, kedy bola loď po ich prehliadke veľmi slušne prevrátená naruby, sme sa dosť dlho spamätávali z tejto udalosti. Vlastne ja som sa dodnes úplne z toho šoku nespamätal a nemyslím, že sa to v blízkej budúcnosti zmení. Nech je ako chce, moja túžba vstúpiť do teritoriálnych vôd USA ochabla. Havaj a Ameriku vynechám, proste si dám rok prestávku. Logistiku mám s WCC vyriešenú, zostáva iba plávať.

Ľahko sa to povie. To plávanie totiž tiež nejakú logistiku má. Ale je to v mojich rukách, je to niečo, čo blízko poznám. Nebolo to zadarmo. Po krásnych chvíľach na Martiniku, kde jediná logistika spočívala vo varení a preprave bicykla na breh a k lodi,

sme sa 5. januára uviazali v Rodney Bay Marina.

Nastal štvordňový chaos. Prihlásenie sa v kancli WCC, prihlásenie sa do krajiny, do maríny, čo vyžadovalo brúsenie po internete a vyplňovanie rôznych dotazníkov, niekedy v mobile priamo v príslušnej kancelárii. Zlaté časy analógového sveta. Náročný a viacetapový nákup, ozdobenie lode.

Dve zoznamovacie párty, kontrola záchranného vybavenia. Tu som sa málinko popálil. Záchranná vesta, ktorú som kúpil v Gibraltári, mala spúšťací mechanizmus po expirácii. Som z toho zmätený. Pravda, mal som si to skontrolovať, ale komu by napadlo, že chlapík v jachtárskom obchode v La Línei, španielskej časti Gibraltárskej zátoky, mi predá čosi takéto? Našťastie Anna, vykonávajúca inšpekciu, mi povedala, nech pozorne sledujem, či sa na zariadení neukáže červená kontrolka, znak nefunkčnosti zariadenia. Nový spúšťač prinesie Peťo Horáčik, ktorý ho kúpil v Bratislave a príde na loď plávať etapu Panama – Galapágy.

Frmol skončil 9. januára a o deň neskôr opúšťame marínu, sme na štarte v zátoke Rodney Bay.

Je tu riadny frmol a na všetko dohliada tím WCC na člne pobrežnej stráže.

Presne o 12. hodine zaznie siréna a 23 plachetníc sa cez štartovnú čiaru vydáva na západ. Nie je to regata, čoho sa zúčastňujeme, ale priateľské napínanie svalov, kto je rýchlejší, priateľská rally. Čo sa mňa týka, moje ego opustilo túto disciplínu veľmi dávno. Prechádzame spolu s pár ďalšími loďami na konci.

Spolu s naším novým kormidelníkom Wilsonom naberáme kurz na západ.

Náš nový kormidelník dostal meno z filmu Stroskotanec, kedy Tom Hanks pomenoval takto loptu, ktorá sa stala jeho priateľom počas štyroch rokov na opustenom ostrove. Za nami sa stráca pobrežie Svätej Lucie.

Čaká nás 1 100 míľ do Panamy, ja verím, že si oddýchneme. Keď píšem tento článok, máme za sebou už cez 500 míľ a štyri dni plavby. Zatiaľ, okrem normálnych povinností, oddychujem.

Prvé tri dni sme mali genaker z Trintelly a biely genaker. Na lodi panuje bežný režim, Emma sa učí držať rovnováhu. Je to deväť dní na mori, pre Emmu veľká výzva. Vlastne aj pre nás.