Čas plynie ako voda pod nami. Do Emmerichu sme prišli 26. marca. Dnes máme 6. apríla, desiaty deň, čo posúvame loď. Z kilometra 850 sme sa dostali proti nie ľahkému prúdu a pri veľmi slušnej premávke na kilometer 550, teda 300 kilometrov.  Do Mainzu je ešte 50 kilometrov, ale to najťažšie nás čaká na prvých tridsať. Aj preto sme na dnes naplánovali iba desaťkilometrový trip, do jachtárskeho prístavu v meste Lorch. Kolotoč obmeny posádky pokračuje, dnes sa s Milošom plaví Peťo. Ranný obrad, kávička a chlapci sa odväzujú.

Sadám na bicykel, popri brehu frčím po prúde desať kilometrov, kým nie som na úrovni dnešného cieľa, ktorý je na druhej strane rieky.

Vraciam sa späť k autu. Vidím Trintellu, chlapci prešli približne tri kilometre. Lodička sa doslova plazí proti prúdu. Telefonujem Peťovi, robia čosi pod dva kilometre za hodinu.

No… hlavne, že idú. Sadám do auta, trajektom sa dostávam na druhú stranu a za chvíľu som v maríne Lorch.

Vchádzam na mólo, na ktorom sa opravuje elektrina. Chlapík vstáva od práce, zvedavo na mňa čumí. Vysvetľujem, že príde lodička, tak o tri hodiny. Ok, vraví a vysvetľuje mi, kadiaľ majú plávať. Musia presne sledovať kolmicu k brehu, keď vyjdú z plavebnej dráhy, tesne minúť cíp ostrova. Ak pôjde mimo, narazia na dno, naokolo je plytko a na dne sú skaly. Vraj by neboli prví, mariner mi vraví, že ročne sa tu zopár lodí rozbije.

Konečne vidno bielu, pohybujúci sa bodku, ktorá rastie. Vysvetľujem chalanom, ako majú plávať. No… Miloš vybočuje z dráhy skôr, míňa cíp ostrova a napriek mojím pokynom cez telefón naberá takmer priamy kurz na marínu. Bóju, ktorá označuje nízku hladinu, míňa ľavobokom a nie pravobokom. Svaly na tvári mi tuhnú, každú chvíľu čakám, že Trintella chytí dno. Nič sa našťastie neudialo, loď sa priblížila k mólu a ja znovu dýcham. Zanedlho sa chalani uväzujú.

Pýtam sa Miloša, čo sa dialo. Vraví, že aj trajekt cez rieku takto plával. A je aj vysoká voda, neočakával problém. No, trajekt má ponor 60 centimetrov, my ich máme pod hladinou 130. Ale sme uviazaní, výsledok sa ráta, Miloš konal správne.  

Slniečko hreje plnou silou. Na sťažni si suším vypraté pyžamo a po toľkých dňoch si užívam tak veľmi zaslúžené teplo.

Napriek iba desiatim dnešným kilometrom sme so sebou veľmi spokojní. Dva motory Trintelly nás opäť dokázali priblížiť k plánovanej destinácii.

Večeru si ideme užiť do neďalekého mesta Lorch. Z mosta cez rieku máme prekrásny výhľad na marínku. Miesto pri stole sa nám ušlo pod týmto krásnym, dobovým obrazom.