5 november – Po návrate z ranného korčulovania ma už čakal Podvraťák, také som mu dal meno. Jožko vybral a podal mi starú konzervu. Po včerajšej brazílskej tá dnešná bola zo Španielska.

Upiekol som nový chlieb

a pustili sme sa do práce. Keď že sme zabudli očistiť trup lode na vodoryske, museli sme to urobiť dnes, nakoľko sme sa chceli pustiť do prvého náteru antifoulu.

Dalo to dosť roboty, lebo tá usadená vrstva uschla, stvrdla a nechcela ísť dole. Potom som začal lepiť pásku na hranici starého antifoulingu. Opäť som raz žasol nad svojou “šikovnosťou”, tú pásku som nevedel nalepiť bez toho, aby sa mi nepokrčila. Nevadí, hlavne, že je línia a páska drží.

Jožko vymeriaval a bojoval so svojím úhlavným nepriateľom, muchami.

Nám po zvyšok dňa išla robota slušne od ruky.

Okolo preplávali kravičky,

ja som sa povenoval detailom a bolo hotovo.

Keďže Lubo mi vzal stoličku, aby pri natieraní kýlu mohol sedieť, prefíkane som využil chvíľu, kedy Jožko vymeriaval čosi na lodi, aby som dosiahol natierať “interiér” dokormidlováku. Samozrejme, trochu mi kvaplo na tapacírung a Jožkovi to hneď udrelo do očí.

K večeru si po prídel prišiel Podvraťák.

Pokukal, dostal kosti z mäsa, čo kúpil Lubo a odišiel do terénu. Je nedeľa, Lubo urobil rezne, ja som uvaril ryžu, namiešal tatárku a ukladáme sa spať.