Skôr ako začnem, informácia o sledovaní našej plavby vo flotile World Cruisingu. Na stiahnutie je aplikácia:

Vyberie sa World ARC 26-27, a potom sa už dá sledovať celá flotila a nás v nej.

Po troch dňoch idylickej plavby zo Svätej Lucie v noci na 14. januára prifúklo. Nie výrazne, ale dosť na to, aby som sa pri vytiahnutom bielom genakri necítil komfortne. Ale zato sme frčali. Našťastie, vietor nešiel nad 20 uzlov a nemuseli sme to dávať dole v noci. Ráno sme to trochu s problémami stiahli. Pri 20 uzloch dať genaker bez rukáva dole vyžaduje koordinovanosť. Ja s Peťom vpredu sme vedeli, čo robiť. Jack však bol v kokpite pri lanách prvýkrát po rokoch. Zazmätkoval a nespustil výťah. Kým zareagoval na dohodnutú posunkovú reč, plachta plápolala vo vetre s vypustenou oťažou. Nakoniec sme to pustili do vody. Žiadna škoda, iba plachta je mokrá. Nevadí, je dole, prežila a my vyťahujeme prednú plachtu. Nasledujúce dva dni si užívame pri dvadsiatich uzloch, napredujúc iba na prednej plachte pri pohodlnej priemerke 6 uzlov. Paráda. Ráno striedalo večer,

raňajky striedala večera a my sme sa tešili z progresu, kým Wilson spoločne s Windpilotom bezchybne kormidlovali.

Večer 16. januára začalo pridávať na vetre.

Čo o tom, vietor je zozadu, žiadny spomenutiahodný problém. Bolo už aj horšie a o dosť. Veterné kormidlo s Wilsonom držia kurz priamo s vetrom zozadu, s osou kormidla, krásne surfujeme po vlnách, aj keď to za tmy iba cítime. Čo mi robí starosti, je búrková oblasť nad kolumbijským pobrežím, ktorá zasahuje až k nám.

Z čoho mám naozaj obavy, sú búrky s bleskami. Raz som to už schytal a riešiť situáciu so spálenou elektronikou by znamenalo koniec tripu pre tento rok. Ale aj keď sa na juh od nás blýskalo a na severe radar ukazoval lejak, my sme akosi prekĺzli.

Nasledujúce ráno vietor síce išiel do tridsiatich uzlov, ale bolo jasno. A my sme nádherne naberali míle, surfovali po vlnách a niekedy aj pri deviatich uzloch sme skracovali zostávajúcu vzdialenosť.

Pri pobreží vietor ustal a poobede 18. januára, už na motore, sme videli palmové ostrovy San Blas.

Obchádzame koralové útesy a krátko nato spúšťame kotvu.

Zo Svätej Lucie sme preplávali 1150 míľ, sme v národnom parku na území Panamy, na ostrovoch San Blas.

Nafukujeme čln a Emma čistí palubu.

Čln je ešte na palube a máme prvú návštevu a ponuku výberu ovocia a kokakoly. Neváhame, kupujeme banány, ananásy a samozrejme aj tú “kokakolovú” limonádu.

Nasleduje druhá várka, miestne výrobky. Emma aj Audrey si čosi kupujú.

Tretiu várku, číhajúcu obďaleč, sme už zďaleka museli odmietnuť.

Ideme na breh a užívame si tú krásu. Ako povedala Emma: „Dedo, veď tu je to ako vo filme.“

26 – 30

Na San Blas plánujeme ostať na troch rôznych ostrovoch do 25. januára. Potom sa premiestnime do 60 míľ vzdialenej maríny „Shelter Bay”, kde začína vstup do Panamského prieplavu.

Mapa