13. jun 2015 –

Ahojte. Po 32. dnoch na mori s vynimkou par hodin prestavky vyplnenej nakupmi a tankovanim sme V Gibraltarskej zatoke, v Spanielskom meste La Linea, Marina Alcaidesa 10 minut chodze od hranic Britskeho imperia – Gibraltaru.

Foto je z propagacneho letaku mariny, ktory som zobral takmer pred dvoma rokmi, ked som opustal Stredozemne more. Marina je vpravo dole, vstup do Atlantickeho Oceana je vpravo hore. Gibraltarska skala je jasna, hranica je rovnobezna s letiskovou drahou hned pred bielou letistnou budovou. V pozadi je Africky kontinent a Maroko. Z Gibraltarskej skaly je vidiet 3 staty, Stredozemne more a Atlantik a 2 kontinenty.

Ale spat ku plavbe.

Po zasobbeni, natankovani a kontrole lodi sme 12. maja 2015 opustili Saint Marten v Karibiku. Dufal som, ze plavba 2400 odhadovanych mil potrva nie viac ako 18 dni. Ciel bol San Miguel na Azorskych ostrovoch. Planoval som tam prestavku 5 dni. Na ostrove som bol pred troma rokmi iba na prespatie. Je tam co vidiet, sopecne jazera, krasna priroda a ja som dufal v jedinecne bicyklovanie v kombibacii s prenajatym autom.

Vsetko bolo inak. Podla predpokladu a vetra sme prve tri dni valili na sever. Ako sme cakali, vietor sa utisoval ked sme vysli z pasatov. Nastartovali sme motor, stiahol som predpoved a vyslo, ze po troch dnoch motorovania by sme mali chytit JV vietor. Dni prebiehali rutinne, cvicenim v astronavigacii

Pravidelnymi kontrolami na palube

Varenim, pecenim a jedenim

Umyvanim riadov

hygienou a pranim

A vecernym posedenim

Ja som sa povenoval udrzbe vinsni

Z predpokladanych troch dnoch motorovania bolo nakoniec 5 a zacali sme byt pomaly nervozni z rucicky palivomera. Nakoniec sice vietor prisiel, ale oproti.

Azorska tlakova vys, ktora ma svoje sidlo pod azorami a je zdrojom JV a juznych vetrov sa posunula nad Azory. U plne vylacila frontalny system meniacich sa tlakovych vysi a nizi na severe a ovladla ocean. Pre nas to znamenalo stabilne pocasie, ale slubovany vietor o sile 10 uzlv oproti na niekolko dni.

Vyhlasili sme energeticku krizu a zacal sa jachting na oceane proti vetru. Ono sa to zda cekom jednoduche, ved 10 uzlov oproti nie je vela. Fakt je ten, ze kvoli oceansky vlnam, prudom a malo vetru v plachtach nevytvori dostatocny tlak na ne , aby sa tieto udrzali na hojdajucej sa lodi stabilne. Stupat sa dalo maximalne 70 stupnov.

A aby sme to nemali az tak jednoduche, pri dvihani hlavnej plachty som objavil odtrhnuty zadny lik v dlzke jedneho metra. Vydrzala od Malorky, Atlantik do Karibiku, okolo sveta az sem. Odpracovala si toho dost, ma pravo na jazvy. Tak predsa sa dostane k slovu nahradna hlavna plachta. Jej zhodenie, zlozenie na uzkom priestore paluby, vytiahnutie novej hlavej plachty, osadenie vzpier a vsetka sprievodna cinnost okolo toho zozerie slusne vela casu aj v klude na mole. Pocas plavby hojdajuc sa, minajuc drahocenne palivo, ktore dava pohybujucej sa lodi aku taku stabilitu je ine kafe.

Ked sme pri tom, nova hlavna nie je nova. Ma za sebou trip z Chorvatska do Karibiku a spat spred troch rokov.

Patalia pokracuje. Pri kontrole som objavil predratu jednu zo styroch plochych sluciek a druhu nacatu drziacich kovovy kruzok pre otaze kosatky.

 

A to nebolo vsetko. Cez trhlinu v plachte presvita slnko.

Chvilu to sice este vydrzi, ale predsa len sme sa rozhodli to vymenit.

Problem vznikol hned pri spustani plachty v drazke hlinikoveho profilu. Jedna zo skrutiek povolila, trcala z profilu a branila voziku na ktorom je uchytena horna cast kosatky v ceste dole. Neostavalo nic ine, len tam ist so skrutkovacom a dohovorit tomu.

Pri tej prilezitosti som si zapozoval.

Kym akotak poskladat do vreca hlavnu plachtu sa dalo, pri 55 m2 velkej Prednej plachte sa to ukazalo ako cira nemoznost. Podarilo sa nam vyrobit cosi kompaktne, stiahnut lanami

a strcit do do Petovej kajuty, tak aby sa tam dalo spat.

Osadenie staronovej kosatky uz bola rutinna zalezitost a pri tej prilezitosti sme este vymenili aj burkovu. Peto s Pepom makali prikladne, a Pepo sa predviedol pro montazi senzoru záchranneho cerpadla, ktory som ja nevedel vymenit. Bol platny aj pri oprave zasuvky elektrickeho pliota Raymarine ST 2000 k windpilotu (foto vyssie ako Pepo umyva hrniec v mori). Ukazalo sa, ze spojenim viacerych ruk sa da prekonat nemozne.

Zasuvka ok, ale nakoniec dosluzil Autopilot k windpilotu. Tiez ma asi po tych dvoch rokoch toho plne zuby ozubenych plastovych prevodov. Budem ho musiet poslat do Raymarinu na opravu. Jemnych 10 uzlov protivietor sa uplne utisil a tak v divokom severnom Atlantiku, kde nam pred troma rokmu dula den a noc 45 az 50.tka, zavladla idylka

Nastastie, priblizili sme sa natolko, ze motorovanim na 1400 otackach sme sa priblizovali sprevadzani nadhernymi sceneriami rano a vecer,

Kym sme neprisli po 23 dnoch do Horty na Azorskom ostrove Faial, ktory je predsa len blizsie ako San Miguel. Hned po uviazani

a prihlaseni Pepo sadol na taxik a o dve hodiny uz letel do Lisabonu. Takto sme to krasne stihli. Hned potom sme natankovali plnu a isli nakupovat. Cestou do obchodu pekne vidno takmer cisto jachtarsky pristav

Ja som po 23 dnoch na vode chodil ako opity a Peto dostal z pevnej zeme morsku chorobu. Schoval sa na jedino moznom mieste v blizkosti, v zahradke miestnej nabozenskej misie, kde bol chvilu v predklonenej polohe.

Este rychlo pozriet v akom stave je malba, ktoru pred 5.timi rokmi namaloval Palino Prepriak, ked sme tu pristali s Civettou.

Este pri manevrovani v pristave sme videli lod s francuzkou zastavou, ktora mala na lavej strane stazna slovensku vlajku. Ked sme boli na internete v miestnom bare, stretli sme ich tam. Vilo, majitel je francuz, co bol 10 rokov stastne zenaty na Slovensku. Dvaja chalani z Kremnice boli s nim. Bohuzial, zabudol som ich mena, kto ich spoznate, napiste.(medzicasom uz viem. Jozo Ivan a Jano Svitok na lodi TAMALA). Bolo fajn pokecat po slovensky z chalanmi co prave preplavali severny Atlantik.

Okolo patej popoludni, po 9.tich hodinach na zemi, 4. juna 2015 sme sa vzdialovali od Horty.

Minali sme ostrov Pico

ktoremu sme zamavali.

Hned prvu noc nam padol varic z jedneho pantu. Opravoval to Marco s Erikom na Mauritiu v Oktobri, tak dost dlho to vydrzalo. Asi aj preto, ze varic stale aretujeme ked nevarime. Zbezny pohlad na druhy pant ukazal, ze aj tento ma namale. Tak sme to odvrtavali a montovali nove skrutky ako panty. Zas to chvilu vydrzi. O tri dni sa zacala vypinat obrazovka GPS plottera. Dumali sme nad tym, hladal som vselico mozne v menu, vybrali sme pristroj a cistili kontakty. Nakoniec pomohol uplny reset pristroja. Ostalo uz len naladit nase pouzivatelske menu a funguje to.

Dalsia noc zase s cimsi prisla. Pekne ti islo 6 uzlov na bocny vetrik. Ked to zase raz ustalo, nedala sa zrolovat kosatka. Silu som do toho nedaval, radsej som to isiel omrknut. Navijaci bubon sa uplne rozisiel

Ako to dokumentuje foto z rana. Rucne sa to zbalit dalo, ale aj po konzultacii rano s Navratilom, ktory toto videl prvy krat sme nie mudrejsi. Miso napise vyrobcovi co to vlastne je ale odpoved urcite chvilu potrva. Takze sme bez kosatky. Lod nam zrejme dava najavo, ze tiez uz je najvyssi cas odpocinut si. Vietor, ak je je zadobocny, zadny okolo desta uzlov a menej cel cas. Tak ak sa da a privelmi nehupe, pouzivame genaker.

Ked ho dame dole, ani to nebalime, je to pripravene v prednej kajute na dalsi vytah.

S Petom sme vynikajuco zohrati. Ja pripravujem a obsluhujem plachtu a Peto pracuje s lanami. Pocina si v tom vyborne, tak ako Fero Lindner a Stenly. Ani s Marcom po roku sa mi tak dobre nespolupracovalo. Je uz citit blizkost frekventovanych namornych ciest, casto stretavame taketo monstra.

A to sme uz 30 mil od juhozapadneho cipu Iberijskeho polostrova (Cabo de Sao Vicente). Lodne cesty z Gibraltaru na sever Europy, do Anglicka a Skandinavie su tu zahustene. Aby sa vyhlo zrazkam, lode tu maju seprovane plavebne drahy.

Vpravo hore je Cabo de Sao Vicente – Portugalsko. Blizsie dve drahy ku pobreziu su pre plavidla s nie nebezpecnym a s nbezpecnym nakladom, to iste pre dva vonkajsie pruhy. Takmer ako na dialnci. My s nasou Civettkou si to valime napriec tymto uzlom, pricom AIS nam dava moznost s prehladom a bezpecne tu celu skrumaz prestrikovat. Tentoraz to bolo poredsie, ale pred Troma a piatimi rokmi tu bolo ovela hustejsie. Rano sme uz 120 mil od vstupu do Gibraltarskej uziny, vychod slnka mame na genakri.

Uz len posledny zapad slnka

a po takmer dvoch rokoch sa mi naskyta pohlad, ktory mnou pohne.

Gibraltar, opat hranica so stredozemnym morom. Lod ostava v marine Alcaidesa na  tri mesiace. Beriem nejake veci,plachty, veterne kormidlo, kotva, mapy a tak autom domov. Pride pre mna uvitaci vybor a pozajtra ideme domov.

Plavba skoncila. Okolo sveta  sme napavali 25200 mil, celkom 34 965 námornych mil.. Stali  sme ci uz na mole alebo na kotve ci uz den alebo tyzden v 94 pristavoch. Cele to trvalo 480 dni. a plavby 293 mil ci uz kratky presun, alebo dlha plavba.

Dakujem rodine, horolezcom a jachtarom za moralnu pomoc, ja som ju potreboval. Dakujem specialne Zuzke Balaschovel za sucinnost pri mojich ziadostiach a potrebach, detto Ferovi Lindnerovi, pri zhanani map a vybaveni nemalo ojednavok. Dakujem Misovi  Navratilovi z  Avaryachtu poskytol skvelu technicku podporu. Novym priatelom, ktrori ma sledovali na stranke.

Vlado Porvaznik  CIVETTA2