18. februar – Ak by mi niekto niekedy vravel, ze budem v Pacifickom oceane plachtit hore a dole a stale dookola jedneho miesta cely den a noc aby mi mohol ktosi prist ocistit trup lode z pobrezia vzdialeneho 80 namornych mil, ktore sa vola Galapagy, mal by som ho za …………

Ale od zaciatku. Boli sme na snorchlovaciej ture „Kicker Rock“ San Cristobal co je ostrov na Galapagoch. Jedna sa o strmu skalu rozbitu na dva kusy vysoku okolo 100 metrov. V uzine takto vytvorenej je prud a plava tam vselico. Fotky pridavam.

No a po navrate sme sa dozvedeli ze bola vykonana inspekcia vsetkych trupov z nasej flotily a 19 lodi neobstalo, lebo ma na dne prilepene zivocichy z ineho prostredia, ktore urcite ohrozia miestny ekosystem. Samozrejme sme to mali aj my. Riesenie: Treba vylavat 80 mil od brehu, kde pride skupina potapacov z firmy, ktora cirou nahodou bola okamzite poruke a ta to ocisti. Kazda lod zaplati 300 US. A potom sa vratime a prejdeme este raz inspekciou trupu.

No. Po tom ako som bicykloval a videl som okolie cesty mi Galapagy okrem kratkeho kusu pri brehu nepripadali ako vykladna skrina Ekozivota. Kedze Lubo stratil aj penazenku a nebol si isty ci mu nepadla z lode do vody, tak sa ponoril na dno. Penazenku sice nenasiel, ale stare pneumatiky ano. Ziaden strach. Boli miestne a zivot jedinecnych zivocisnych druhov neohrozuje. Tak sme vyrazili na noc aby sme rano boli na mieste. Nesmeli sme predsa meskat, co ak profici nepockaju? Profici meskali 2 hodiny a prisli na gumaku. Po kontrolach dokladov miestnych lodi, ich bezpecnostneho vybavenia a sposobilosti plavat ako nam povedali a aj sme na vlastne oci videli – to asi pre to aby sa udrzala zamestnanost – sa nam jeden gumak so styrmi potapacmi na sirom mori videl ako sen. Samozrejme nestihali a navyse dalsi gumak co ich mal vystriedat sa po ceste pokazil. Tak ze sa vraciam k prvej vete tejto spravy. Neuveritelne sa stalo skutocnostou. Esteze Lubo uvaril vybornu veceru. A esteze Violka ma prist na Santa Cruz o dva dni. Asi tam bude musiet prespat a presunut sa po vlstnej osi. Rano dalsieho dna sme si dali gulasovu, co sme pripravili na obed pre utahanych sudruhov potapapacov. Ti prisli rano a hned sa pustili do prace. O 11.tej doobeda sme uz boli hotovi a aj zdokumentovani. Profikom sme urobili palacinky a liali sme do nich sladky caj. Palacinky im tak zachutili ze si ich vypytali aj na dalsiej lodi.

Uz sme na brehu po dalsej noci navigacie na San Crisobal. Pri zapade slnka nas obklucilo stado tuniakov a jeden prekrasny nam skocil na navnadu. Tak konecne zase cerstve maso, uprazene a lubo spravi majonezak. Majonezu vyrobim ja, lepsiu ako Hellmans, ale moja bude light.

14. februar – Rano som bol behat, poobede som si pozical bicykel, moj sa mi nechcelo na jeden den vyberat. Bol to taky skvely  kuchynak. Ale na kopec tak 600 vyskovych metrov som vysiel. No a dole to bol problem ubrzdit, ono to velmi nebrzdilo. Ale som tu, vsetko ok. Pofotil som nejakych tych morskych levov, tak si to kuknite. Lod v susedstve mala jedneho cez noc u seba a rano dost cistili. Ten smrad po nich je mohutny. My sme sa tak obviazali, ze sme aj mali problem odist z lode. Na breh sa chodi vodnym taxikom, jedna jazda dolar. Tak sa neoplati vyberat a fukat nas cln, na brehu by sme si v nom nasli chrapat tie levy. Morske.