O ostrovoch San Blas som už písal v januári 2014. Vtedy sme sem taktiež doplávali s World Cruisingom. Na úvod som prekopíroval text z plavby spred 12 rokov, je bez interpunkcie.

23. januar 2014 – O plavbe kratko, dostatok vetra, striedanie sluzieb, menej dazda, obcas prifuklo silnejsie, ale celkovo sme frcali. Zvolili sme vzdialenost 60 mil minat pobrezie Kolumbie a Venezuely, v sprievodcoch sa spominaju obcasne piratske utoky. Planovali sme doplavat do Panamy na San Blas v nedelu 19., ale boli sme tu o den skor. Celkovo 1130 namornych mil. San Blas je suostrovie okolo 400 ostrovcekov pred panamskym pobrezim a je to tu krasne. Palmy, pieskove plaze, koralove utesy a laguny, skvele moznosti kotvenia a super drziaca kotva. Na ostrovoch ziju povodni obyvatelia, indiansky kmen „KUNA“. Ziju v rovnakych podmienkach ako kedysi, teda temer. Maju rovnake chatrce, rovnaku obzivu, sposob zivota. Zbieraju kokosove orechy a predavaju ich ja neviem komu a odtial to ide do Venezuely, kde sa textilne spracuvavaju. Maju aj tie iste kanoe, akurat vesla vymenili za Tohatsu, Envirude, Honda, Yamaha a cojaviem, ake este privesne motory. Prichadzaju k nam predavat svoje rozne vyrobky alebo sa spytat, ci nemame liter benzinu. Skonci to tak, ze im dame smeti, dolar za vrece. Smeti tu palia, ale s poriadkom si hlavu velmi nelamu. Okolo chatrci je cisto, ale su miesta, kde je bordelu ajajaj. Su slusni, nie vtieravi, a s usmevom zdravia. Rastom mali, deti maju krasne.

Vráťme sa k súčasnosti. Na San Blas sme prišli 18. januára 2026 poobede a prvé fotky som zavesil v predchádzajúcom článku. Kotvíme v skupine ostrovov Cayos Holandeses.

Je tu naozaj krásne. Piesok biely, voda čistá, zeleno-modrá. Odpočívame a užívame si civilizáciou nezdevastované ostrovy. Ono je to tu národný park.

V chatrčiach zladených s prírodou sa dá najesť, napiť a pokukať internet. Majú tu Starlink.

V ponuke majú aj prenájom chatiek v tomto raji. S posedením a odvozom.

Pravda, nie všetko sa tu leskne. Ostrov sme obišli dookola. Na náveternom brehu je veľké množstvo naplaveného plastu. Nedá sa povedať, že tu je smetisko, východná strana ostrova je jednoducho zberňou toho, čo prinesie oceán. A nie je toho málo. Neviem, či to niekto z času na čas vyčistí, odpad vyzeral niekde naozaj staro. Fotky som nemal chuť robiť, radšej pridávam čosi zo západu slnka.

Ráno 21. januára sme sa premiestnili na západ. 13 míľ dlhá plavba skončila na kotvišti pri ostrovoch Cayos Limón.

Ešte sme ani poriadne nezakotvili, keď k nám prirazila miestna predavačka tašiek. Emma si jednu kúpila. Predavačka je v pokročilom veku. Začalo ju unášať, a kým sme si to my uvedomili, bol už pri nej chlapík z výletnej lode, čo tiež práve zakotvila. Ujal sa pomoci a odtiahol ju na breh.

Krátko nato ju vystriedali traja chalani, pýtali si kokakolu. Kolu sme nemali, ale aspoň sme ich nakŕmili palacinkami, čo Peťo ráno urobil.

Ostrov opäť prekrásny. Ešte ani nie pred rokom tu boli plne obsadené dovolenkové chatky. Na ostrov pustili človeka z vonku, iba ak si dal v miestnej reštaurácii nápoj. Teraz tu všetko chátra, ale kráse ostrova to zatiaľ neubralo. Po dlhom čase som vypustil dron, nafilmoval všetko z perspektívy oka pelikána.

Práve, keď sa nám minuli čerstvé zásoby, prirazili k nám potulné potraviny. Stálo to cez 100 dolárov, ale sme plní a natešení.

Po dvoch nociach sme sa 23. januára presunuli k poslednej skupine ostrovov, Cayos Chichimé, iba tri míle na sever. Miesto na posledné dve noci na ostrovoch San Blas sme zvolili z dôvodu jednoduchej navigácie na oceán v noci.

Nadišiel čas pracovať. Naštartovali sme kompresor a cez hadicu do automatiky mi prúdil do pľúc vzduch a ja som mohol čistiť trup pod vodou.

No a opäť som si zalietal s dronom.

25. januára večer sme opustili nádherné ostrovy San Blas a nabrali kurz na západ, do umelého zálivu Shelter Bay a rovnomennej maríny. Odtiaľ pôjdeme cez Panamský kanál do Pacifiku.