Ono to celkom rýchlo uteká. Myslím čas. Začiatkom novembra, takmer pred troma mesiacmi, sme prišli z Grécka, kde sme po plavbe z Bratislavy do Čierneho mora a Prevezy nechali loď v maríne Cleopatra, v suchom prístave. 25. januára, roku pána 2025, nasadáme s Peťom Kincelom do auta. Čaká nás dvojdňová cesta cez Maďarsko, Srbsko, Severné Macedónsko do Grécka, k Trintelle. 1600 kilometrov, plánujeme dva dni. Vezie nás Lubo Šoltís, ktorý si na cestu späť berie pomoc, aby na to neostal sám. Maťo Puna, ako mám  možnosť počas štyroch dní zistiť, je skvelý, pracovitý chalan.

Cesta je bezproblémová, takmer všetko je diaľnica, jediné zdržanie sú časté státia pri mýtniciach. Zimu je cítiť hádam aj viac ako u nás, teplota rovnaká, kopce pod snehom.

V nedeľu 26. januára sa nám podarí prísť k lodi hodinu pred zotmením.

Neváhame a využívame bezvetrie na vytiahnutie prednej plachty.

Ak by zajtra 27. januára fúkalo, vieme urobiť všetko ostatné. A nebolo toho málo.

• Upraviť kladku na kotevnú reťaz, tá sa zasekávala
• Kontrola a doliatie oleja v hlavnom motore Yanmar
• Výmena oleja v závesnom motore Yamaha
• Naplniť nádrž s vodou
• Natlačiť vazelínu do tesnenia hriadeľa
• Naštartovať hlavný motor, hadicu s vodou sme dali priamo do filtra vodnej pumpy
• Dobiť vysielačky a Iridium Yellow brick (GPS sledovač)
• Kúpiť na stránke Iridium volania na Yellow Brick (YB)
• Kúpiť a osadiť radarový odrážač
• Kontrola plynového variča
• Namontovať drevenú skrinku pre ručnú ICOM AIS vysielačku a YB
• Nakúpiť
• Uložiť všetok ten budúci bordel voľajako do lode
• Doplniť PHM do bandasiek

Drevenú skrinku na YB a ICOM som chcel kúpiť na výstave v Düsseldorfe, nepodarilo sa. Zachránili ma stolári v areáli, kde pracujem, vyrobili načas a darovali. Ďakujem. Problém bol opäť pri vyplňovaní formulára pre povolenie plavby v gréckych vodách, kedy údaje pre platbu boli uvedené v gréčtine. A to ja teda neprečítam. Našťastie, tak ako naposledy, naša priateľka Mary z Kréty to doriešila. Ešte fotka pre Paliho Prepiaka pred jeho loďou, ktorá je za plotom vo vedľajšom suchom doku, krátky let s dronom, večera a ukladáme sa spať.

Nadišiel deň „D“, 28. január 2025. O pol deviatej ráno žeriav naberá loď a o pol hodiny neskôr sme na vode.

Počasie, teda vietor, praje. Má síce sfúknuť sever do 25 uzlov, pre nás z pravoboku, ale iba na pár hodín. Potom sa to ukľudní. Prvá etapa je naprieč Iónskym morom do Kalábrie v Taliansku, marína Le Castella, 180 míľ (červená šipka).

Rýchla rozlúčka s chalanmi a vrtuľa pod riťou naberá obrátky. Lubo, Maťo, boli ste veľká pomoc.

Večer nasledujúceho dňa sme presne podľa plánu, čo býva málokedy, na kotve v zátoke pri historickom hrade a rovnomennej maríne „Le Castella”. Oproti Civette je plavba viac rozkolísaná, treba byť obozretnejší pri pohybe v lodi. Dalo sa to čakať, rozdiel v dĺžke oboch plachetníc je päť metrov. Dosť nás pohúpalo, ale Tintella je stavaná na vlny a vietor.

Priestoru veľa nemáme, ležíme na pričniach dôverujúc autopilotu, kým neprejdeme pásom vetra dujúcim z Jadranu. K večeru už máme naštartovaný k plachte aj motor a v našom obyváku s kuchynkou a skladom v prednej kajute fungujeme pohodlnejšie.

29. januára máme za sebou prvých 180 míľ, kotvíme. Zátoka nás chráni pred vetrom zo severu, máme kľud. Varíme a kúrime si novým plynovým ohrievačom.

Neotáľame. 30. januára pred zdvihnutím kotvy pre istotu spúšťame grécku a dvíhame taliansku zástavu.

Opäť nám na pár hodín sfúklo. Vietor z pravého predoboku robí plavbu dosť nepohodlnou. Užitočne trávime čas v obývačke s kuchyňou, kde je aj teplejšie ako vonku.

Peťa v týchto momentoch priklincuje morská choroba na pričňu, neraz najprv aj k zábradliu. Obdivujem jeho odhodlanie poraziť tohto nepriateľa jachtárov, ktorých jediná obrana je pevná vôľa. K večeru to opäť stíchlo a ráno 31. januára sme v Messinskej úžine. Etna je pod snehom, slnko vychádza nad prístavom Reggio di Calabria, z kadiaľ mám mimoriadne zážitky z roku 2009, opísané v knihe “Oboplával som svet”.

V mobile mám uložené číslo „VTS Messina“, Vessel Trafic Service. Volám a podľa mňa plynulou taliančinou nás identifikujem. Druh lode, vlajka, smer, dĺžka, počet osôb na palube. Chlapík na druhej strane drátu ma chváli a pýta sa, kde som sa naučil po taliansky. Na plavbe okolo sveta som mal rok Taliana v posádke. Všetko ok, pokračujeme. Keď opustíme Messinu, máme dať o sebe vedieť.

Táto procedúra vôbec nie je zbytočná. Medzi talianskou pevninou a Sicíliou je hustá premávka trajektov a rýchločlnov rôznej veľkosti. Náš AIS ICOM nám pomáha identifikovať nebezpečie, dvakrát sme robili uhybný manéver.

K tomu prílivové prúdy, ktoré vedia dosiahnúť cez dva uzle, v tomto jedinom mieste v Stredozemnom mori. Ako sa prúdy točia okolo severovýchodného cípu Messiny, „Capo Peloro“, vytvárajú víry, ktoré vedia vybočiť loď z kurzu. V staroveku boli pre malé lode s plachtami či veslami nebezpečné a vyslúžili si prezývku „Bastardi“.  Trochu to zatočilo aj nás. Netrvá to dlho, opúšťame úžinu, hlásime to a vchádzame do Tyrhénského mora. Vidíme činný vulkán Stromboli a náš dnešný cieľ, ostrov Lipari v Aeolskom súostroví.

Ďalších 30 míľ a k večeru posledného januárového dňa, kedy sme dopredu ohlásili náš príchod do maríny „Porto Pignataro“ na ostrove Lipari,  nás navádza mariner na člne k miestu, kde sa uväzujeme.

Preplávali sme celkom 340 míľ, zostávame tu dva dni, kedy budú pre našu bárku opäť prijateľné podmienky na plavbu. Oslavujeme špagetami Alio-olio.

V sobotu sme našli obchod pre lodné potreby, kde sme kúpili sťahovacie pásky na kormidelnú páku, autopilot jej dáva zabrať.

Vyšiel čas aj na výstup na kopec nad marínou

a v nedeľu bike okolo ostrova.

V pondelok 3. februára vietor praje. Odväzujeme sa a opúšťame prekrásny ostrov Lipari. Tento článok som napísal na plavbe na Sardíniu, zverejňujem to už po pristátí.

Krátke videá z plavby sa daju vidieť tu: