Dva dni a dve noci nám trvalo, kým sme sa neuviazali v mestskej maríne mesta Stornoway na Hebridoch v Škótsku. 21. júla sme tri hodiny po odviazaní sa z prístavu Lerwick míňali najjužnejšiu časť Shetlandských ostrovov.

S počasím aj vetrom to bolo striedavé. Najprv pravý predobok nefúkal príliš silno, do 15 uzlov. Za normálnych okolností príjemná plavba. Ale mŕtve vlny z nedávneho silného SZ vetra, zmiešané prílivovými prúdmi, nás pekne rozhúpali. To trvalo tri hodinky a pri tom istom vetre sa podmienky ustálili až do soboty, 22. júla rána. (krizik s popisom je nasa poloha v danom case na liste dole)

Museli sme sa tlačiť čo najviac na sever, a napriek tomu, že nám dosť pomohli prúdy na severe Orknejských ostrovov, sme si pomohli na dve hodinky aj motorom, aby sme ich minuli severne a nezamotali sa do zradných prúdov v pavučine súostrovia. Okolo obeda zavládlo bezvetrie a opäť nastúpil motor.

Sedím dole, čosi si robím a Lubo vybieha z kajuty, že píska alarm. Utekám ku kontrolnému panelu a vypínam motor. Teplota chladiacej kvapaliny je na 120° Celzia. Dokelu. Hojdáme sa v bezvetrí, kontrolujem vyrovnávajúcu sa nádrž, je to ok. Kukám pod motor, dosť vody a chutí sladko. Obhliadka motora a vidím čo sa deje. Máme únik z výmeníka tepla, alebo po našom, z chladiča.

Po konzultácii s Johnom z Plymouthu, ktorý mi robil servis lode počas covidu, nazerania do knihy mudrcov o motore,

dolievam vychladeného do chladiča tri a pol litra vody. Kokso… veď to bolo prázdne. Zatvorím veko a štartujem. Z miesta úniku voda kvapká, ale nič strašné. Kontrola oleja, či nie je poškodené tesnenie hlavy valcov a nedostáva sa voda do oleja je uspokojivé. Žiadna emulzia.

S motorom fungujeme ďalšie tri hodiny. Idem oči nechať na kontrolnom paneli, všetko ok, vychyľovanie ručičky teploty osciluje medzi 60 -80°, termostat pracuje. Dokonca aj únik prestal.

Bezvetrie vystriedal najprv slabý, neskôr čerstvý vetrík od severovýchodu. S miernym hojdaním, neskôr krásnou plavbou so „zaďákom“ sme došli do nášho cieľa, mestečka Stornoway na Vonkajších Hebridoch, v Škótsku.

SV vietor vyčistil oblohu a bola z toho dokonca aj romantika.

Pred prístavom som kontaktoval Port Control. Predtým som im dokonca aj písal. Vedeli o mne, videli ma na AIS a povedali, kde sa mám uviazať. Číslo 71 72 na pláne maríny, ktorý som si vygúglil, nás presne znavigovalo.

Poslednú fotku som urobil v kancelárii Port Control, keď som tam bol platiť za pobyt.

Po vychladnutí motora kontrola oleja, žiadna emulzia.

Vodu do chladiča nebolo potrebné dolievať, paráda.

V Stornoway sme ostali dve noci. Či už na bicykli, alebo pri prechádzke v meste sme obdivovali divokú prírodu a architektúru. Prístav typický, rybársky. A nevynechali sme ani Fish and chips v miestnom pube.

A tie prekrásne bicykle…

No a k tomu ešte čosi samozrejme patrilo.

Keďže je predpoklad, že únik sa sám od seba nezastaví, naopak, bude sa zväčšovať, sústredíme sa radšej na približovanie sa k cieľu, ktorým je Plymouth na Juhozápade Anglicka. 25. júla sa odväzujeme z prívetivého prístavu Stornoway. Pokračujeme na juh.