27. februar – Natankovane, voda nabrata a mame aj opät plne flase plynu. Niezeby som bol na doraz. Vodu si viem vyrobit, nafty som mal este polovicu a dolial som 300 litrov do plnej a varit by som mohol este 8 tyzdnov. Ale co je doma sa pocita a mozno raz budem celit energetickej krize, tak ak mozem radsej nech pride neskor. Alebo vobec. V tejto byrokratickej krajine kde nie je vynimkou vidiet policajtov alebo vojakov so samopalmi, sme mali vcera dalsiu inspekciu lode. Najvacsi problem bol ze mam elektricky a nie rucny splachovaci zachod. Tak sa mi podarilo uradnika presvedcit ze to co vidi je rucny pumpovaci zachod, pricom som mu podaval flasku piva. A bolo to. Bol som aj na stazni aj pod vodou, Lubo urobil kus roboty s cistenim trupu, Jozko poumyval solary no a Marko je chory. Lezi, sopli, kycha, kasle, ma cervene oci a odmieta antibiotika co mu nanucujem. Vraj ked sa nezlepsi tak zajtra. V nedelu o 12. tej na obed startujeme. Uz sa tesim na klud na mori, rozne druhy zvukov pocas plavby kedy vsetko vrzga. Ti co ste videli „All is lost“ s Robertom Redfordom, tak ano, presne taketo zvuky pocut pocas plavby . Len neviem preco sa mi zda, ze u mna to vrzga viac. Vcera som sa rozpraval s kapitanom jednej z nasich lodi, „American Spirit“ a ten mi povedal ze film bol vyborny, je to pravdiva story z 80.tich rokoch ale ze vo filme je strasne vela technickych chyb. Vykon Redfordaa bol vraj taky skvely, ze mu to nevadilo. Ja som tiez niekolko nepresnosti postrehol a on cosi pridal. Ale horolezci, ako sa vam pacil “Vertikal Limit“? A ked ako jachtar a horolezec porovnam oba filmy, tak All is lost si znova pozriem rad a to druhe vobec nemusim.

Pomaly poznavam ludi s roznych plachetnic a aj ich pribehy. Niektore su fascinujuce. Tak napriklad lod „Dinghy“. Su to traja nemci z Hamburgu, vsetci setdesiatnici a nevyzeraju. Jeden z nich, Siegfried, mi porozpraval svoj pribeh. Cely zivot windsurfing od Hamburgu az po Hawai, bol velmi dobry a surfoval vraj aj s niekym slavnym. Mne meno nic nehovorilo. Potom dostal tumor. Ten mu uspesne odoperovali a po roku sa vratil k surfu. Pred dvoma rokmi mu zistili rakovinu oblicky a hned mu to odstranili. O pol roka uz bol na Atlantiku, kedy na Rally ARC boli tak zle podmienky ze start odlozili o dva dni. Fukalo im vraj tak ze mali priemer 9,9 uzla. Boli na 54.ke, tak to sa da. Skoncili druhi.  A teraz je tu.Vraveli mu, ze ak sa mu to piatich rokoch choroba nevrati, je ok. Taha druhy. Ked mi povedal ze ma 64 rokov, neveril som. Vyzera na 55. Vravel mi ze cita knihu v anglictine, aby sa zdokonaloval. Pribeh co cita je pravdivy a tak trochu mi vyrazil dych. Kedysi v Hamburgu zila rodina Angermayer. Mali sedem synov, ktori sa plachtili s clnkami na Labe, hrali sa na Robinzonov a snivali ze jedneho dna doplavaju na Galapagy. A jedneho dna im otec povedal ze musia odist, plavat na Galapagy, lebo sa blizi Druha Svetova Vojna a vsetci pojdu do armady a tam zomru. Predali dom, kupili lod a synovia odisli. Rodicia zostali, prenajali si byt v ktorom zomreli pri bombardobvani  vo vojne. Synovia na Galapagy prisli a tu na Santa Cruz zalozili prve zaklady civiizacie. Maju tu este rezidenciu, ich potomkovia tu ziju a videl som pamätnu tabulu. Po takomto pribehu ani nepridavam fotky.

25. februar – Vcera a predvcerom mi to s pripojenim nevyslo. Uz sme na ostrove Santa Cruz, skadial v nedelu 2. marca odchadzame. Etapa co nas caka je najdlhsia z celej plavby, 3000 namornych mil a konci na Markezach. Je to v podstate ako cez Atlantik, tri tyzdne na vode. Tak uz nezostava vela casu na pozeranie kras, robime pripravy. Dnes nam donesu 300 litrov Nafty, poobede idem po dve plynove bomby co mi tu naplnia a pozajtra prinesu 400 litrov vody. Voda a nafta sa nosi v clnoch v 5 galonovych (18l) bandaskach, tak je to trocha fuska. Treba ist na stazen skontrolovat ci je vsetko v poriadku, musim namontovat vytah na genaker a parasailor z pravej strany aby som sa vyhol akemukolvek zbytocnemu treniu, nakolko ockavam plachty vyhodene doprava. Este kontrola ojeja, spodku lode, teda trocha potapania. Obal na Parasailor sa trochu odrel, tak budeme sit. Nakup zeleniny vratane 38 kg cibule a 22 kg cesnaku. Halzlaku mame dost.Dakujem za podporne vstupy, robia mi dobre na dusi. Miro s Blankou, Peto s Martou, Miroduro (auto si prepisal???), Miki s babami, dakujem vsetkym. A samozrejme Fero a Palo Prepiak. Pridavam foto z Isabely, vystupu na sopku a mna s mladym Mravcom. Porovnajte!!!