Od stredy poobedia, kedy sme sem došli do dnes večera sa stále niečo deje a tak si ťažko nachádzam čas na písanie. Štyri dni mi trvalo, kým som sa k tomu dostal. Z toho sme tri dni mali prenajaté auto. Prešli sme kopu kilometrov za krásami, ktoré sú všade propagované a aj za takými, ktoré sme objavili my. Na loď sme sa vracali večer a písať sa mi už veru nechcelo, bol som zrelý do postele. Tak skúsme poporiadku.

V stredu doobeda nám z hmly vybehol Island v celej svojej paráde. Neschopní použiť slová, ktoré by vyjadrili pocity, ktoré sme cítili pri tej majestátnosti, sme na plachtách v zložení Peter a Marta Kincelovci, Susan a ja, akoby za odmenu pohodlne vošli do Seydisfjordu, ktorým sa sa plavili ešte osem míľ.

Hlásili sme sa cez kanál prístavu na vysielačke, ale žiadna odpoveď. Volal som telefónne číslo na Harbour majstra, ktoré je uvedené v jachtárskom sprievodcovi. Tentokrát odpoveď prišla. Šéf prístavu bol práve na obede a zanavigoval nás na miesto, kde nás bude o polhodiny čakať. Asi toľko nám trvalo prísť k mólu, kde už bradatý chlapík, akoby vystrihnutý zo seriálu o vikingoch stál na móle a my sme mu hádzali laná. Za chvíľu sme boli uviazaní.

Na otázku, či bude možné ostať tu niekoľko dní dostávame kladnú odpoveď, ale za elektriku, vodu a státie musíme platiť šestnásť euro denne. Snažíme sa skrývať nadšenie. Vravím mu že ak by bol žena, dám mu pusu na líčko. Zatvári sa prekvapene, zasmeje sa. Správny týpek, jeho fotkou sa ešte pochválim.  Za tri dni sa ale musíme presunúť na mólo k rybárskej továrni, lebo na mieste kde sme my, budú rybári vykladať úlovky s pomocou malého žeriavu na móle. Ďalej vzadu sa nedá previazať, lebo príde dvadsať päť metrová plachetnica, vlastne je už vo fjorde. Za chvíľu nám naťahujú elektriku a to už pristáva naozaj monštrum. Za poznámku stojí, že prvýkrát v tomto roku som bol v tričku s krátkymi rukávmi a užíval som si hrejivý pocit zo slnečných lúčov v nezvyklom Islandskom bezvetrí. 

Z Faerských ostrovov sem to bolo čosi málo pod tristo míľ a celá plavba z Inverness vyzerá takto.

Štvrtok ráno sa nedalo inak, ako ísť predstierať beh.

Ejha, ten traktor vyzerá ako vykopávka z Nome na Aljaške. Omyl. Pred pár rokmi tu mali výdatné lejaky a na viacerých miestach sa zosunula časť svahu. Nikto neprišiel o život, ani ku zraneniu, ale zopár domov a vybavenia vzalo za svoje.  Hmla sa rozplynula a zrazu bolo ideálne ráno na lietanie s dronom.

No a zoznamoval som sa s okolím, ako inak, na bicykli.

V piatok, 3. júna 2022 sme si ráno prevzali auto na letisku v mestečku Egilsstadir, vzdialenom 30 kilometrov od Seydisfjordu, kam sme sa dostali miestnym minibusom. Nasledoval trojdňový poznávací trip za krásami Islandu, ale o tom nabudúce.