Týždeň ubehol ešte rýchlejšie ako voda. V Chorvátsku nebolo tak horúco, ako sme zvyknutí, ale bolo slniečko a pohoda. S deckami v kempe, či na vode, alebo opäť super bicykle.

Ešte dva dni v práci a 1. Septembra 2021 mám z okna lietadla nádherný výhľad na okolie Edinburghu.

Tri hodiny vo vlaku a nakoniec nás víta Ralf so svojou priateľkou Undine na stanici v Helensbergu, odkiaľ sme za desať minút na lodi. Ralf poriadkom na lodi a prestretými posteľami už ani neprekvapil. Mňa na poličke pri posteli čakala nutela a med. Takto ma ten nezbedník vystavuje pokušeniu. Ralf aj popral všetko posteľné prádlo, vonia to tu čistotou..

Na ďalší deň Undine odchádzala. Ralf ju odviezol na letisko, vrátil auto a večer bol nazad na lodi. My sme sa s Petrom pustili do práce.

Predná plachta potrebuje vymeniť. Látka okolo laminátovej výstuže je vydretá a aj laminát nestojí za veľa.

Tak trochu dúfam, že ešte má zmysel dať ju prešiť. Pri sťahovaní plachty sa, ako inak vyskytol problém. Hliníkový profil Rolrefu bol opäť raz oddelený. a plachta sa tam zasekla. Ešteže nefúka….zatiaľ… Tak nič. Úväz, vytiahnutie do potrebnej výšky, pomáham plachte prejsť cez kritické miesto zatiaľ, čo ju Peťo sťahuje. Za chvílu víťazíme, plachta je dole. Spájam kusy hliníkového profilu a upevňujem skrutkami. Tak fajn, dril som nezabudol.

Bližší pohľad potláča nádeje na opravu. Plachta je na mnohých miestach zodratá. Tu nepomôže ani oprava.

Je mi to ľúto, plachta slúžila cez tridsať päť tisíc míľ a tie často neboli rekreačné. Zbalili sme ju a po konzultácii s riadiacou mariny odviezli ku smetiakom, kde sme ju nevyslovenou vďakou za dobré služby a ospravedlnením sa za občasné nešetrné zaobchádzanie, odovzdali osudu.

Vytiahnutie novej Geny už bola “maličkosť.” Neuveríte, tá plachta spoločne aj s hlavnou a búrkovou boli ušité v roku 2017. Odvtedy čakali vo vreci ny svoju chvíľu. Vlastne… dve ešte čakajú.

Ešte poriadok v lodi po hľadaní plachty v čiernej diere a je hotovo.

Večer prišiel Ralf, nasledovalo posedenie v Pube pri “zopár” pivách a šupito na loď. Ráno, o siedmej sme si s Petrom spravili “výtery”, vzorky som na bicykli odniesol do schránky a o hodinu sme opúšťali RHU marinu, kde bola loď dva týždne. Vlastne, tieto riadky píšem už na 55 míľovej plavbe s RHU do Campbeltown marina.

Ja píšem, Peťo naviguje a Ralf pozorne počúva zvuk motora. Nefúka…