Tých pár dní v New Yorku, kým som sa zmohol na napísanie článku, som sa vôbec nenudil. Naopak, bol to frmol od prvého dňa. Pri tomto písaní sa nebudem púšťať do podrobností, napokon o New Yorku som napísal veľa v roku 2019, kedy sme sem priplávali s Violkou, Ivetkou a Rišom Outratom. Pre podrobnosti, tu je link na články:
Denník plavby 48 – Túlanie sa New Yorkom | civetta2
Denník plavby 54 – Elis Island | civetta2
Denník plavby 47 – Lietadlová loď Intrepid | civetta2
S Darvillovcami sme si spravili trip k Soche slobody a na Ellis Island, ostrov, ktorý kedysi slúžil na prijímanie imigrantov do krajiny. Mňa zaujali fotky slovenských prisťahovalcov.
S Peťom sme po odchode Darvillovcov osameli na dva dni, kým neprišiel Michal Maťuga a o ďalšie dni Zuzka Karasová a Braňo Zemanovič.
Mišo doniesol aj čosi z domova, čokoládky z mojej čokoládovne „ILLUI“.
Posádka je na ďalšiu plavbu kompletná, ale odchod sme odložili o dva dni, aby aj prišelci čosi stihli v slávnom meste. Opäť to bol Central Park.
Socha psa nie je hocijaká. Meno je Balto a bol to vodiaci pes psieho záprahu, ktorý v čase epidémie záškrtu v Nome, v roku 1925, prešiel 500 míľ do Anchorage pre sérum. Rovnaká vzdialenosť späť. Lietať sa nedalo, bolo -50 stupňov. Celá cesta viedla cez divočinu.
Metro v New Yorku je poriadna pavučina a za znesiteľný poplatok sme sa rýchlo dostali do bodov nášho záujmu.
Boli sme na mieste, kde po strašnom akte spadli dvojičky a vyrástla nová dominanta.
Pohľad na Manhattan bol úžasný, či už pri našom odchode na potulky alebo návrate na loď.
Nevynechali sme prírodovedecké múzeum, okrem mnohého iného aj s kostrami dinosaurov, modelmi mamutov či rezom stromu sekvoja, starého 1400 rokov.
Ako inak, najväčšiemu záujmu sa tešilo letecké múzeum s lietadlovou loďou Intrepid, kde sme nakukli do ponorky z čias studenej vojny a veru aj do pilotnej kabíny nadzvukového Concordu.
Pri potulkách ulicami sme stretávali zmodernizovaných kuriérov stravy.
Napokon 12. júna 2025 nadišiel čas venovať sa jachtingu. Odviazali sme sa z móla „Hudson Bay Marina“ ráno o šiestej, v maríne naproti sme natankovali v automate a vyrazili von z kanála.
Neodpustili sme si rozlúčku so Sochou slobody a s priaznivým prílivovým prúdom sme plávali na sever, popod Brooklynský most, hore „riekou“ East River, míňajúc po ľavej strane Manhattan.
To je už po ôsmej hodine a začína tu byť pekne husto.
Po 50 míľach kotvíme v zátoke Jefferson, na ostrove Long Island, v kľudnej vode s prekrásnym západom slnka.
New York bol napriek privítaniu opäť úžasný, ale stačilo. S Peťom sme radi, že sme von a venujeme sa tomu, kvôli čomu sme sem prišli… oceánskemu jachtingu.
13. júna sme pokračovali ďalej na sever, pomaly sa približujúc ku kanadským brehom. O tom nabudúce.