Long Island Sound je vodná plocha, na juhu ohraničená dlhým ostrovom Long Island a na severe je štát Connecticut. Práve tadiaľ sme pokračovali z kotvišťa Jefferson Bay najskôr do mestečka Essex na rieke Connecticut.

Plavba dlhá 45 míľ, nefúkalo. V kľude, na motore, akoby po rovine, sme po ôsmych hodinách v ústí rieky Connecticut. Cez zdvíhací železničný most sme plávali ďalšie dve míle do maríny Dauntless. A že je to krásne miesto.

Rezerváciu bójky sme si spravili cez aplikáciu „Dokwa“, čosi podobné ako „Gomarina” v Nórsku či vraj čosi podobné v Chorvátsku. Objednáš, zaplatíš, dostaneš číslo a lokáciu bóje, kde sa máš uviazať. Dosť na bójku, tri dni tristo dolárov, ale vodný taxík je pohodlný. Od ôsmej rána do desiatej večer. Reagujú okamžite, posádka maríny je ústretová. Ráno 14. júna vyťahujeme bike a kým ešte deň poriadne nezačne, frčím po miestnych lesíkoch. Zvlnená cesta, aj sa zadýcham, rýchlych 20 kilákov, nádhera.

Štafetu preberá Mišo, aj on stíha bike, kým nenadíde oficiálna časť dvojdňového programu. A tou je stretnutie so starými priateľmi, ešte z Chorvátska. Gianinna a Geoffrey predali svoju loď už pred rokmi, sú na odpočinku.

Prvý deň sme sa motali na kávičke, raňajkách a po miestnom múzeu.

Deň sme zavŕšili obedom, a nie hocijakým.

Krabia polievka je v oblasti vychýrenou pochúťkou a povesť neklamala. No ale fish and chips som si mohol odpustiť. Toho bolo naozaj veľa. Pred šiestimi rokmi sme tu boli s Ralfom. Taktiež sme sa videli s domácim párom. Poslal som foto z dnešného stretnutia Ralfovi, hneď došla obrazová odpoveď, pozdravuje…

Nedalo mi a vyhrabal som fotku spred šiestich rokov, poslal Ralfovi s komentárom, že býval chudší a mladší.

Okamžitá odpoveď plná lásky znela: „Aj ja ťa ľúbim.“

V nedeľu 15. júna sme sa prenajatým autom prepravili do mestečka Mystic, kde je nádherné veľrybárske múzeum. Tam sme sa stretli s Gianinnou a Geoffreym. Z múzea napíšem samostatný článok, teraz iba pár fotiek…

Poriadne nás to vyčerpalo, čo sa prejavilo aktívnou účasťou posádky na zadných sedadlách pri jazde späť.

16. júna sme opustili nádherné miesto v ústí rieky Connecticut a zamierili na ostrov Block Island. Po noci strávenej na kotve sme pokračovali do mesta New Bedford. Obe denné etapy merali 45 míľ.

Počasie bolo upršané, nefúkalo, opäť sme pálili naftu a občas bojovali so silnými prúdmi a rušnou premávkou. Denná etapa sa nedá celá prejsť s prílivovým prúdom v chrbte, ono sa to aj otočí, kým sa niekam priblížime. Nevadí, tých 90 míľ sme kecali, dávali pozor na nemálo plytčín okolo nás a Zuzka sa naučila piecť môj chlebík. Vlastne to už dávno vedela.

Noc na Block Islande na kotve bola v uzavretej chránenej zátoke.

V New Bedforde sme si opäť cez aplikáciu objednali státie na bójke. Tentokrát 135 dolárov na tri dni, ale bez vodného taxíka. V utorok 17. júna 2025 sme prešli cez hurikánovú bariéru a uviazali sa na bójke neďaleko maríny.

Dnes sme sa boli odhlásiť z vôd USA, ktoré opustíme v piatok 20. júna. Zatiaľ sa motáme, okukávame, nakupujeme, bicyklujeme a píšeme o nás v našich blogoch. A čo teda ďalej?

Začiatkom júla by sme chceli byť v St. John’s a odtiaľ cez Azorské ostrovy do Gibraltáru. Tak nám držte palce, je to ešte 4000 míľ.