Do piatka 20. júna 2025 boli tri noci a dva dni, ktoré sme strávili v rušnom prístave New Bedford. A že rušný je, sme zistili ráno 18. júna, keď sme sa išli odhlásiť zo štátov. Sme na bójke v „Pope Island Marina“. Prístav je veľmi dobre chránený, má uzatváraciu protihurikánovú hrádzu, ktorá, ako sme neskôr zistili, siaha až hlboko do vnútrozemia.
Po rannej kávičke vyrážame do ulíc. Záchody a sprchy v maríne majú netypické označenie, ale význam sme pochopili.
Aby sme sa dostali do mesta, prejdeme otáčavým mostom, ktorý je od nás 5 minút chôdze.
Most je plne využitý a prejsť na druhú stranu, kde sa dá kúpiť vynikajúca polievka z morských plodov, vyžaduje trpezlivosť. Množstvo rybárskych lodí dáva vedieť, že zdroje na všakovaké morské pochúťky sú nevyčerpateľné.
Prvá cesta viedla do budovy colnej správy a ochrany hraníc, kde sme sa nemuseli nijako preukazovať. Posádka čakala pred kanceláriou, kde sa všetko vybavilo.
Stačili tlačivá z New Yorku, potvrdenie o zaplatení poplatku a zanedlho bolo hotovo. Ešte som od nejakého šéfa, ktorý práve prišiel do práce, dostal kontrolnú otázku, kde sme sa fyzicky prihlasovali v New Yorku. Vraj nevie, kde to je a chcel by to vedieť. Mobil, Google Maps, nájdenie uloženého miesta a mohol som odísť bez zrnka podozrenia. Sme vonku, o dva dni oficiálne skončí náš pobyt v USA, poďme si to ešte užiť. Kým Peťo, Zuzka a Braňo nachodili kilometre, ja s Mišom sme striedavo bicyklovali po upravených chodníkoch pri pobreží.
Mohutné hurikánové hrádze vidno niekoľko stoviek od brehu a domy, ktoré sú pred hrádzou a priamo „na rane“, majú svoje stračie nôžky.
Nevynechám pamätník Joshua Slocuma, ktorý z týchto miest vyplával na 37 stôp dlhej plachetnici „Spray“ v roku 1895, aby sa sem po troch rokoch vrátil po tom, čo oboplával svet. Zapísal sa tak do histórie ako prvý človek, ktorý to dokázal sám.
Hneď vedľa je ďalší pamätník. Venovaný je Johnovi Cookeovi, ktorý tu bol pochovaný v roku 1635.
Bol to posledný preživší pilgrim, ktorý sem preplával na plachetnici „Mayflower“. Je to úžasný príbeh plavby, ktorá začala v anglickom Plymouthe. Skrátený komiksový príbeh som uverejnil v druhej polovici článku:
V prístave je nakládka veterných turbín, ktoré sa stavajú na morskom dne. A nie hocijakých. Priemer kružnice, ktorú opisuje lopatka, je 220 metrov, výška zariadenia je 260 metrov. Pre porovnanie, najnovší a jediný slovenský mrakodrap, postavený v Bratislave pri Dunaji, je vysoký 168 metrov.
Raz darmo, Američania sú megalomani. Majú mrakodrapy, veľké autá, veľké burgre, teda lepeňáky. Potom sú aj oni veľkí…
Prechádzky za účelom nákupu nás vedeli vyčerpať a dobré nám bolo aj takéto stolovanie.
Raz nás na móle požiadali o odvoz miestni rybári, ktorým akosi nevyšla logistika presunu na loď. Chlapci si kúpili staršiu rybársku loď, vraj sa im celkom darí.
20. júna ráno, po zdravých raňajkách, sme sa za silného vetra odviazali z bóje v maríne Pope Island a vyrazili na plavbu do Kanady.
