Zo zátoky Loch Tarbert na ostrove Jura sme bez náhlenia odišli 9. septembra 2021 o deviatej ráno. Tentokrát žiadne študovanie prúdov, iba pokračovanie na sever s pohľadom na krajinu pod mrakom s občasným dažďom. Nefúkalo a tak sme na rovnej hladine zabíjali čas rovných šesť hodín ako sa dalo.

Vnútorná časť kotvišťa “Puilladobhrain” (dokelu, to neviem vôbec vysloviť) bola plná lodí, videli sme deväť sťažňov. Keďže obľubujeme tú robinsonovskú samotu, zakotvili vo vonkajšej časti zátoky. Dnešná plavba počítala tridsiať míľ.

Neostali sme úplne sami, po niekoľkých pokusoch dostať sa do vnútra zátoky, sa k nám pridala táto krásavica.

Bol to ten typ plavidla, na ktorom si zaplatia na týždeň dobrodružstva chtivé povahy za cca 3000 Libier. Na večeru sme si dali alio olio a uložili sa na spánok.

Kniha mudrcov mi poradila vyplávať na ďalší deň na obed. Do Obanu je to iba sedem míľ a v “Kerrera Sound”, v úžine, na ktorej konci je Oban je prúd 1-2 uzle a mení sa jeden a pol hodinu pred vrcholom odlivu a prílivu. Odliv vychádza na pol tretiu. Na pravé poludnie je to teda ok, to vojdeme dnu keď bude prúd, už akýmkoľvek smerom slabnúť.

Ralf rezko vyliezol zo svojej kajuty o deviatej ráno. Stále kopa času, ideme teda lietať, aj keď máme hmlu. Čo tam štart, nič zložité. Ale potom sa nám mašina stratila v hmle a chvíľu sme ju hľadali…

Ešteže máme to GPS. Bez neho by sme asi boli v peknej šlamastike. Obzreli sme okolie a Ralf slúžil ako heliport. Škoda toho slnka, ale hádam sa dočkáme.

Ostalo dosť času, nechal som sa teda ešte vytiahnúť na sťažeň. Nepáčí sa mi, ako pracuje vysielačka, idem hore prečistiť spoj. Okrem toho nám občas pípa kotevné svetlo. Tak som to tam vyskrutkoval, nastriekal sprej na kontakty, podoťahoval. Na svetle chýba krytka, niečo tam musím čo najskôr napasovať. Cestou dole som ešte menil žiarovku na motorovom svetle.

Onedlho už plávame kanálom “Kerrera Sound” a uväzujeme sa na bójke patriacej jachting klubu.

Na móle chlapík vyťahoval čosi v sieti. Ponúkol mi tucet za 12 Libier. No nekúp to…

Hrebenátky, alebo mušle svätého Jakuba, či ako sa to u nás volá pripravil Ralf, ktorý vygúglil, že je to vyhľadávaná pochúťka fajnšmekerov a bolo z toho chutné predjedlo. Na večeru a nákup ideme totiž do mesta.