27.augusta na nás ráno opäť čakalo sklamanie. Hmla, dážď a severný vietor. Napriek tomu sme skúsili vykuknúť zo zátoky, ale cez hustú hmlu sme videli, iba bielu bariéru ľadu. Radšej sme sa k nej ani priblížili, naša nedávna skúsenosť s dotykom dna nám nás poriadne vystrašila. Ralf bol vtedy v kokpite a stihol sfotiť hĺbkomer, ako aj záber zo sťažňa

Hĺbka je v stopách. Celebrate má ponor 7,1 stopy. V tomto okmihu máme teda tú vychýrenú, jachtármi často želanú „stopu pod kýlom“… Odpratali sme sa na severnú stranu zátoky Pasley Bay, aby sme boli chránení pred ľadovcami, ktoré by mohol severný vietor prihnať do zátoky.

Ani sa mi nechce opisovať náladu na lodi. Veterná predpoveď, čo mi poslal Jano hovorila o východnom, pre nás tak potrebnom vetre až v stredu, teda o tri dni. A čas sa kráti… V duchu premýšľam, čo bude, ak ľad nepustí. Zrejme ľadoborec, alebo vrtuľník. Pri ľadoborci je šanca, že loď by sledovala brázdu a nejako sa z toho dostala. V opačnom prípade by sa musela pripraviť na zimu, teda všetok olej, nafta a voda zo všetkých nádrží a motora preč. Potom už len dúfať, že loď zimu v ľadoch prežije relatívne bez úhony. Aj keď som si vedomý svojej hmotnej nezodpovednosti, radšej ani pomyslieť. Nejako sa prebiť musíme. Na obed sa vyjasnilo a na brehu sme mohli pozorovať Caribou,

severoamerického soba. Pohľad zo sťažna cez kopec zo zátoky vyzeral trochu povzbudzujúco.

Na obed Charlie stiahol mapu ľadu a spadla nám sánka.

Podľa mapy, starej niekoľko hodín je južne od nás  maximálne 30% ľadu. A odliv vrcholí! Rozhodnutie padlo okamžite a všetci šiesti sme nastúpení v kokpite v napätom očakávaní, ako to bude vyzerať keď vyjdeme zo zátoky. Bude to opäť sklamanie? Pohľad vonku, zo zátoky nás napĺňa nádejou.

Púšta! Po pätnástich míľach máme pobrežie bez ľadu a po dvadsiatich pred nami takmer čisté more.

No… keďze sme šťastie na ľadového medveďa veľmi nemali, lúčim sa s ľadom s fotkou, ktorú sme si stiahli od strážcu z lode Akademik vo Fort Ross. Vravel, že fotku urobil pred troma dňami.

Plavba 330 míľ z Pasley Bay do Cambridge Bay

prebehla v normálnych podmienkach. Číslo „1“ je smer na zátoku Pasley Bay, ktorá nie je na mape, modrá farba označuje koniec výskytu ľadu, aj keď to neznamená, že sme nevideli ojedinelý kus. „2“ je Gjoa Haven, miesto kde Amundsen dvakrát prezimoval pri prvom preplávaní Severozápadným prieplavom. Bohužiaľ, čas a končiaca sezóna nás tlačí, tak ani toto miesto sme nenavštívili. Kotva na obrázku označuje miesto, kde sme na noc zakotvili, aby sme počkali na denné svetlo a priaznivý prúd v úzkom a plytkom prieplave „Simpson Strait“. Ešte míňame vrak plachetnice, ďalší dôkaz, že sa tu nehrá o guličky.

Je hneď vedľa jednej z opustených vojenských staníc z čias studenej vojny, ktoré sledovali sovietske satelity. Stroskotanci mali, ako sme sa aj neskôr dozvedeli, štastie v nešťastí. Mali sa kam schovať, kým neprišla pomoc. Míňame navigačné znaky

pred vstupom do zátoky Cambridge Bay a ešte zažívame malé prekvapenie. Vypínam elektrický autopilot. On sa síce vypne a prestane navigovať, ale kormidlo ostáva zaseknuté. Znovu zapínam a vypínam, ale s rovnakým výsledkom. Okamžite hlásim problém. Charlie odopína elektrický autopilot od kormidla a môžeme ručne kormidlovať. Po chvíli, 30.augusta sa uväzujeme na móle pre zásobovacie lode.