8. mája 2023 ráno, krátko potom, ako sme opustili jachtársky prístav Korsor, sme preplávali popod 17 kilometrov dlhý most Korsor-Nyborg, ktorý spája ostrov Sjolden, na východnom brehu ktorého je Kodaň, s pevninským Dánskom. Dúfal som, že ho budeme môcť prejsť na bicykli, ale je to dialničný most, neadlo sa.
Vietor nám svojím smerom a silou prial, fúkalo do 25 uzlov zo zabo boku. Paráda. Naberali sme míle a občas nás minula aj rýchlo loď, ktorej AIS ukazovalo rýchlosť 37 uzlov.
V ten istý deň 8. mája, k večeru sme sa uviazali v prístave Ebeltoft.
Posledná míľa k prístavu bola s adrenalínom. Nie kvôli vetru, ale vrásky nám robila hĺbka. Tá nám podľa mapy mala ukazovať pol metra pod kýlom, v skutočnosti to bolo 0,2. Pravda, trafili sme vrchol odlivu. Opäť sme zaplatili dva dni v automate, pokochali sa pohľadom na prístav a na migrujúce vtáky na oblohe, sťahujúce sa na sever.
Ani tu sa nedá nudiť, vlastne mne sa nedá iba tak oddychovať. 9. mája sme si opäť výborne zabicyklovali po blízkych lesoch, cyklo chodníkoch a doslova sa kochali.
Neďaleko je múzeum, jediná fregata, ktorá bola kedy v službách dánskeho námorníctva.
Za menší poplatok som sa prešiel po lodi a ocitol som sa v minulosti. Videl som, kde sa varilo a stravovalo.
Komfort spania závisel od postavenia
A nakukol som aj do kapitánovej pracovne.
Kotvenie nebola žiadna zábava. Oko reťaze je väčšie ako moja dlaň a na jej dvíhanie bolo potrebných niekoľko námorníkov. Ani kormidlovanie takého kolosu bola asi riadna drina…
No a plachty…
Tri sťažne, rahná, chodiť po nich a kasať, alebo rozvinúť plachty, to chcelo niekoľko mužov. Čítal som, že každý sťažeň mal svoju obsluhu, a každý člen mal svoje miesto na rahne, ktoré zaujal, keď sa tam všetci dostali. Muselo byť zachované poradie, ako sa postupovalo. Určite to chcelo prax. Povely sa dávali píšťalkou, preto bolo na lodi zakázané vypiskovať si, aby to niekoho nemiatlo.
Keďže to bola fregata, loď mala delá. Každé delo malo svoju obsuhu.
Keď prišlo k závažnejším zraneniam, veľmi sa s tým felčiari nebabrali…
Ešte pohľad na trup lode zvnútra, pod čiarou ponoru. Pre zaujímavosť, na jednu loď takejto veľkosti sa muselo zoťať 3000 dubových stromov. Dobre čítate, nie je to preklep.
Večeru sme si dali v miestnej reštaurácii, „fish and chips“.
A spievalo to. Dokonca do takej miery, že keď som odišiel, Braňo s Lubom si dávali tretie pivo. Potiaľ dobre… ale keď bola jedna hodina v noci, námorníci nechodili a neodpovedali na mobil, začal som sa vážne obávať. Dokelu… Veď sú dvaja, to by sa mali ustrážiť. Už som rozmýšľal, ako ráno zalarmujem políciu a oznámim nezvestných, keď okolo druhej posádka dorazila. A doslova dorazená. Braňo okamžite zaľahol a v obave, že v noci prechladne s holým chrbtom, priklincovaný v kóme na posteľ, som ho radšej prikryl. Lubo bol zhovorčivejší. To ale neznamenalo, že bol zrozumiteľnejší. Fotky chlapcov radšej nedávam, ešte by ma mohli žalovať, alebo ešte horšie, na mňa zanevrieť.
Jasne, že sme ráno nevyrazili a trestať ich vynútenou činnosťou sa mi nechcelo. Rozhodol som sa, že sa nebudeme približovať do Goteborgu popri dánskom pobreží, ale rovno prekrižujeme Balt.
Chce to nočnú plavbu, ale má fajn fúkať, Je to okolo 110 míľ. Navyše, marínu budeme opúšťať pri vysokej vode a tú prvú míľu v plytkej vode sa nebudem báť, že nám to niekde zapadne.
A ešte mi ostal čas na výmenu impeleru vodného čerpadla. Treba to meniť každých 700 moto hodín a už je tam aj čosi navyše. Blbý prístup, starý kus nešiel von, ale po dvoch hodinách bolo hotovo a vyplávali sme.
O 24 hodín neskôr 11. mája sme sa uviazali v mestskej maríne v Goteborgu. Plavba so zadobočným vetrom, motor sme zapli až keď sme sa blížili ku členitému pobrežiu Göteborgu. Kurz sme trochu upravovali, nakoľko sme lízali veľkú veternú elektro farmu.
Spaľovanie zbytkového alkoholu si vyžiadalo svoju daň, najmä u Braňa. Nezúčastnený pozorovateľ by si mohol myslieť, že sa jedná o morskú chorobu. Omyl…
Pred vstupom do zálivu, začalo byť rušno. Najprv množstvo zakotvených lodí, potom hustá premávka a vyhýbanie sa trajektom.
Úspešne sme pristáli, zaplatili tri dni cez apku a ideme si užívať Göteborg. Odísť chceme 14. mája, máme pred sebou dva plné dni.