Pepo odišiel skoro ráno 23. Aprila 2022 a ja som na lodi osirel, aj keď iba na chvíľu. Počasie na najbližšie dni veľmi nedávalo možnosť plaviť sa na Orknejské ostrovy. Vietor má byť oproti a trápiť sa proti nemu nemá zmysel. Práve preto som s Pepom nezbehol dole do Seaport marina, kde Civetta zimovala, ale ostal som pri „Dochgaroch Lock“, iba jedno vzdúvadlo a dve míle od vstupu do Lochnesského jazera.

S chalaňmi si ho prejdem, aby sa aj oni mohli pochváliť slávnym turistickým skalpom. Potom zbehneme a hádam sa dovtedy vietor umúdri. Lubo s Braňom sa pri lodi, kam ich doviezol taxík, ukázali v nedelu večer.

Predpoveď zatiaľ ukazuje, že o tri dni by sme mohli na ten sever aj odísť. Takže šupito, dnes cez Lochness do Fort Augustus a zajtra nazad až dole do maríny. Chlapcov som zburcoval skoro ráno o deviatej a o chvíľu sme už plávali v jazere.

Uviazali sme sa na tom istom mieste ako pred pár dňami s Pepom,

dali sme si Fish and chips v rovnakom obrovskom objeme ako s Pepom pred pár dňami, prespali sme a na ďalší deň sme opäť sa vrátili a zbehli vzdúvadlami až do maríny Seaport.

Je koniec príjemného, rekreačného, kanálového jachtingu v sladkej vode, dozrel čas na hrdinstvo. Predpoveď je priaznivá, vo štvrtok vyrážame. V stredu ráno doplníme vodu, periem v práčke v maríne, vyrážam do outdorového obchodu vymeniť prázdnu plynovú bombu, kúpiť si nové tenisky na behanie a ďalšie na chodenie. Tie staré sa totiž rozpadli a druhé sú v polčase rozpadu. Sadám na bicykel, smer lodný obchod kúpiť zadné pozičné svetlo. Aj to sa ako moje topánky rozpadlo. V centre mesta sa zastavujem v optike opraviť okuliare, stratil som skrutku, čo drží pokope rám skla. Najväčší rébus je schovať bicykle. Každý rok sa to musím znova učiť. S výsledkom spokojný nie som, ale bicykle sú vnútri pri kormidle. Nabudúce to bude hádam lepšie.

Slávnostná rozlúčka s Britským ostrovom v indickej reštaurácii v škótskom Inverness, taxík nás dovezie k lodi a ukladáme sa na spánok.

Ráno sa presúvame ku stojanu s naftou, naplníme takmer štyristo litrov a plávame ku posledným dvom vzdúvadlám, za ktorými je voľný vstup do oceánu.

V činnosti vo vzdúvadlách som už macher, zanedlho je Civetta II po ôsmych mesiacoch opäť v slanej vode.

Plávame pod mostom, cez ktorý som niekoľkokrát bicykloval. Aj keď viem, že most je dostatočne vysoký, aj tak tŕpnem, keď sa pod ním nachádza vrchol sťažňa. Naozaj som tu výšku mosta prečítal dobre??? Máme to za sebou, plavba na sever sa začala.

Ono to zas tak jednoduché nebolo. Keď som študoval trasu na Orkneje, zopár poznámok ma uviedlo do pozoru. Bolo mi jasné, že ostražitosť tu bude musieť byť úplne na mieste. Ale o tom nabudúce.