27. októbra – Po rannom behu a kávičke sme opäť v pracovnom procese. Osádzame zadnú časť nového zastrešenia kokpitu.

Po včerajšku sa vzhľad Civetty zmenil,

sme teda zvedaví, ako to bude vyzerať dnes.

Ku rozhodnutiu pevnej strechy som pristúpil po šiestich rokoch plávania s prekrytím kokpitu látkou. Ušiť to musela byť tvrdá robota, priveľa detailov. Jachting v rôznych podmienkach, kedy sme boli skrytí pred vetrom ukázal, aký je chránený kokpit dôležitý. Čas a poveternostné podmienky ale po šiestich rokoch látku zničili. Preteká cez ňu voda, zipsy sa vo švíkoch oddeľujú, spoje a suché zipsy sa v lepšom prípade párajú. V tom horšom sa už rozpadli. Vďaka Lubovi Šoltísovi, ktorý ma nakontaktoval na skvelého človeka, Ruda Rejdu, ktorý mi naprojektoval novú strechu sú veci dnes v pohybe. Rudo aj so svojím kolegom Ivanom prišli v decembri minulého roku na loď a všetko si zamerali. Výsledok bol výrobný výkres a nerezová samonosná konštrukcia. Strechu k tomu vyrobili v Avaryachte a opäť je to krásna robota. Osadením strechy proces nekončí, boky budú z látky. Aj od toho je tu Jožko Novotný, ktorý bol v posádke na plavbe okolo sveta z Jadranského mora do Austrálie. Je to detailista, priniesol si so sebou šijací stroj. Látku, okná, zipsy, nite a ostatné príslušenstvo máme. Napiekol som mu chlebík, aby sa posilnil

a išiel robiť strih. Zatiaľ loď stále vyzerá nahá,

ale to sa hádam zanedlho zmení. My s Lubom sme zatiaľ dolešitli chrómové časti na lodi

Hrdzavé fľaky na nesvedčili o starostlivosti majiteľa,

bolo načase to napraviť.

Ostal čas aj na bicykel, dali sme krásny štvorhodinový okruh.

Lubo mi stíhal, má bicykel na elektrický pohon.

Nazval som to JAWA 750. Cestou sme zavadili o záhradníctvo. Kým Lubo zisťoval, či majú olivový strom a rastlinu Vavrín pravý aby mohol mať doma stále čerstvý bobkový list, ja som zatiaľ fotil kaktusy.

Na dnes bolo dosť. Navarili sme a ukladáme sa spať.