15  April – Ahojte z Tuamotu. Na ceste z Markezov su priblizne v druhej tretine plavby na Tahiti. Na strankach jachtarskych sprievodcoch sa pise, ze je to suostrostrovie 78 atolov, teda koralovych ostrovovcekov s lagunami roznych tvarov a velkosti roztiahnute do vzdialenosti 1000 mil. Niektore su male, ine maju po obvode vyse 100 mil. Maju malo zelene, ale zato pozehnane paliem. Kvoli ich malej vyske nad hladinou su viditelne len z osmych mil a teda v noci sa neodporuca plavit mezi nimi, alebo blizko nich. S radarom je to mozne a to som si mal moznost overit. Kedysi, nie tak davno Tuamotu nepatrilo do jachtarskeho programu prave kvoli zlozitej a nebezpecnej navigacii, ale elektronicke mapy s GPS navigaciou vsetko zmenili. Do niektorych lagun je mozny vstup cez prechod medzi jednotlivymi ostrovcekmi. Aj ked rozdiel medzi prilivom a odlivom je len 40 cm, prilivove a odlivove prudy dosahuju rychlost az 9 uzlov. Preto sa dorazne odporuca vchadzat a vychadzat z laguny pocas „slack watter“ teda mrtvej, cize stojacej vody. Ked priliv vrcholi a voda prestava vtekat a este nezacne vytekat z laguny. To sa lahko povie. Rozhodli me sa navstivit Atol AHE. Dosli sme za rana po styroch dnoch kludnej takmer nerusenej plavby, okorenenej  dvoma tuniakmi, 9.aprila rano. Samozrejme ako inak, zhorsila sa viditelnost, zacala fukat „tridsiatka! A vlny. V uzine mi to pripadlo ako pri Studenovodskom vodopade. Tak sme sa motali v zavetri Atolu cakajuc do obeda, kedy podla tabuliek sa da vojst kratko po druhej. Pocasie sa  ukludnilo a prisli dalsie dve lode z nasej flotily. Po kratkej debate cez vysielacku sme vsetci cakali a o druhej vyrazili. Prvy siel“Skylark“, potom „Cadecious“ a my. Prechod je na zaciatku 76 m siroky, postupne sa zuzuje na 27 m pri vstupe so 4 m hlbkou. A povedla koraly. Prud ovplyvnuje plavebnu drahu. K tomu neznalost terenu, vedomie jedneho pokusu vyvolali u mna tlaky pri ukonceni traviaceho systemu. Ale robil som si znacky dvoch nasich lodi predo mnou, kade sli a potom som sledoval tie body. Ako tahak na skuske. Aj ked prave pri mne zase prisla smrst, a viditelnost takmer nulova, k tomu protiprud 3 uzle, sledujuc oznacene body sme vosli dnu a po styroch milach v znacenej trase s Markom vpredu hladajucim prekazky v lagune sme zakotvili pri malej dedinke s cca 200 obyvatelmi. Pisem o tom tak vela, lebo to bol moj prvy atol v zivote a adrenalinovy zazitok. Pri dalsich takychto navigaciach uz budem „macher,“ a odvolam sa na tento clanok. Pridavam par fotiek. V sucasnosti sme uz na Atole Rangiroa, ale o tom neskor.

Este zopar iskriciek z Markez, Nuku Hiva – Pri mole, kam sme prichadzali s clnkom rybari cistili ulovky a odpad hadzali do mora. Pouzil by som teraz stat z knihy Henriho Charriera, „Motyl“, kde pise o pochovavani trestancov na Diabolskom ostrove. Ked zacal zvonit umieracik, more sa zacalo hemzit zralokmi. Pavlovov reflex. Tu sice mrtvoly do mora nehadzali, ale ked zacalo cistenie, zahustilo sa to tam plutvami a ked nieco hodili do vody hned sme videli papule. Voda je tam kalna, rozvireny cierny piesok tak sa neda vidiet ake velke to presne je, ale odhadol by som to na 1 a pol metrove kusy. Mozno aj o malo vacsie. 5 metrov od toho su uviazane nase clnky.

Mali sme aj vystrahu pred Cunami. Sposobilo to zemetrasenie v Chile a vraj vtedy sa vyhlasuje varovanie. Nastal silny elektronicky sum vo vysielackach medzi jednotlivymi lodami. Asi po troch hodinach doslo hlasenie a ukonceni varovania.Tie tri hodiny sme vsetci boli pripraveni dvihat kotvy a ist na more, kde ucinky Cunami nie su ziadne.

Marco nasiel pocas plavby este na Markezy cosi na palube. Bol to taky maly cierny porovity kamienok nic to skoro nevazilo. Tak sme mudrovali co to moze byt a dosli  ku zaveru ze asi zvysok meteoritu. Marco to zacal odkladat,  jeho kamarat robi vo hviezdarni a da mu to peskumat. Potom ale vzal svoju silnu lupu, ktoru pouziva pri skladani neviditelnch suciastok, tak ako Orr skladal Yossarianovi pec v Hlave 22. Objavil tam chlpy a tak sme prehodnotili nas nazor na meteorit. Ono to asi bude volajake vtacie hovno.  Marco si to neodlozil.

Uz sme druhy den na Atole Rangiroa, kde budeme este tri dni a je tu aj internet. Ale o tom zajtra.