17. April – Predvcerom po tom ako Marco a lubo vytiahli ryby ich prepadol lovecky osial. Rozhodli sa ulovit pravekeho predatora. Trvalo im to takmer tri hodiny, ale kratko pred polnocou to dokazali na rybiu hlavu. Ked ho uz ho mali nad hladinou, boli ako v tranze a Marco s hakom v ruke vyrazil na zaverecny akt. Spytal som sa ho, ci si je naozaj isty, ze ho chce zabit. Okamzite zareagoval ze nie, len sa trochu  s Lubom, ktory ho hecoval, pozabudli. Je to ale krasny tvor, tento mal tak meter. Tak sme ho vratili do zivota. Ja som si konecne mohol lahnut spat, lebo zaspavam na palube. Ked sa zotmie, velmi prijemne sa ochladi vzduch, ale lod je este dlho prehriata. Zaspavam za chladneho vetrika so sluchatkami na usiach. Ked sa v noci, stary prostatik, idem vycikat, prestahujem sa do kajuty, lod je uz vychladena a tak znovu zaspim.

Vcer sme sa odviazali z nasej boje a previazali blizsie ku brehu, kde mala voda tak 8 m. hlbku. Viditelnost vynikajuca, skusil som si ci dojdem na pieskove dno aj s dychaciou hadicou. Vsetko ok a tak sme sa pustili do prace. Ja som bol montazny pracovnik, Marco mi drzal pod vodou vedro na odkladanie nastrojov, Lubo to dokumentoval. Jozko sa ako maly zle ucil a tak podaval a bral suciastky a nastroje. Hodinka demontaz, cistenie listov vrtule na lodi, vymena anody, hodinka spatna montaz, olala. Hotovo. Az som bol prekvapeny, ze to slo tak hladko. Musim priznat ale, ze podmienky na pracu a vedomie, ze ak mi nieco spadne, urcite to vylovime mi pridalo na sebavedomi a pohode. Lubo este s Markom vycistili trup lode aj kyl, ktory to najma zospodu potreboval. Na zaver sme sa vratili k nasej povodnej boji a uviazali sa.

Pridavam foto zraloka, z vymeny anody a este cosi z miestnej dedinky.

16. april – Rangiroa – Tento jachtarmi casto navstevovany atol je najvacsi zo vsetkych atolov na Tuamotu, do obvodu ma cez 100 mil. Jeho prsten je formovany 240 ostrovcekmi, teda aj tolkymi uzinami, ci koralovymi utesmi medzi nimi. Dnu sa da vplavat ale iba dvoma, ktore s porovnanim nasho minuleho prechodu AHE su prechadzkou. Dnu sme isli cez uzinu „Tiputa“. Aj ked protiprud bol cez 4 uzle, vlny a vietor zozadu, takze voda sa hrozivo zduvala v pohode sme presli. Prechod je siroky a tak aj vychylky lode na strany nebolo problem s dostatkom priestoru a silnym motorom vyrovnat.

Sme tu uz druhy den a uviazali sme sa o retaz omotanu okolo koralovej hlavy v 10 m. hlbke. S Lubom sme sa tam ponorili, pretiahli lano a bolo to. Aspon nemusime mat starost ako vytiahneme kotvu, pretoze na AHE to bol problem pre kazdu lod vratane nasej. Retaz sa tam stale zasekavala o koraly a tak to niekedy vyzeralo ako tanec lode na jednom mieste. Zajtra chceme vymenit zinkovu anodu na propeleri. Neviem preco, ale prave ta je najviac „zjedena“ Najprv musime demontovat skladaci propeler a to je more skrutiek a nejaky ten cap. Ak nieco spadne, mali by sme to na dne vidiet.

Ako tak debatujeme s ostatnymi posadkami, dozvedame sa o problemoch ostatnych. Prasknuta vodna nadrz a vytecena pitna voda pocas preplavby s Galapagov na Markezy, nefungujuci odsolovac, voda vtekajuca do lode cez chladenie v generatore, roztrhnuty genaker, rozbite kladky na stazni, roztrhnute ocelove lana, deravy gumak….. Nam zase na AHE strajkoval privesny motor Honda na gumak. Telefon Lubovi Nedbalovi, konzultacia, demontaz, cistenie, montaz, pri tej prilezitosti vymena oleja v Honde a aj v prevodovke. A ide ako nove.

Este na AHE sme boli styri lode a zorganizovalo sa posedenie na plazi, s tym ze kazdy nieco donesie. Upiekol som chleba a malo to obrovsky uspech. Jeden skot hral na gajdy a pocas toho sa krajal a rozdaval chlieb so solou. Iny vecer sme s Marcom boli na Talianskej lodi „Festina Lente“. V preklade cosi ako Pohodlna rychlost. Dve hodiny som klabosil taliansky a potesilo ma ze nemam problem rozumiet, a aj som rozpraval zazitky zpred 30 rokov v Dolomitoch. Zaujali. Marco mi potom povedal, ze sice to uz pocul treti krat, ale story o Civette v roku 1983 a talianskej pohostinnosti mu vyhodi na kraj oci slzy. Nekecam, takto to povedal. Vittorio a Silvano s Markom pili pivo a mna ponukli chladenou vodou z kokosovych orechov co nazbierali. Chutne a osviezujuce.

Na AHE som isiel z clnkom ku brehu, nafotit. Clnok som nechal na kotve vo vode po pas a brodil som sa na breh. Zrazu tak tri metre predo mnou preplaval zralok. Mohol mat tak 1 a pol metra, mal plutvu s ciernym pasom hore. Isiel strasne rychlo a kym mi doplo bol prec. Podla mna bol viac vystraseny ako ja, ale ten breh sa mi zdal zrazu daleko. Nafotil som, no a nazad ku clnku sa mi jezila koza na zatylku. Tazko odhadnut, ci som sa bal, ale mal som strach az hroza. Jasne, viem, taketo vraj utocia iba ked si tvoje nohy pomylia s potravou, ale do kelu…

Dnes sme kupili kura no a na kozu z neho Lubo chytil par ryb. Marko zase cosi „zastrelil“ s harpunou. Od hladu hadam neumrieme…

Toto co som napisal sa udialo vcera, dnes uz mame vymenenu zinkovu anodu a vcra vecer ti blazni Marco s Lubom chytili zraloka, ale o tom zajtra…