Kaledónsky kanál spája východné pobrežie Škótska so západným, Severné more s Atlantickým oceánom. Na východnej strane kanála je mesto Inverness, na západnej Fort William.

Je dlhý cez päťdesiat míľ, takmer sto kilometrov. Kanál ide cez tri jazerá, Loch Oich, Loch Lochy a Loch Ness, ktorý poznáme z príbehov o Lochnesskej príšere. Celkové prevýšenie kanála dvadsať metrov je vyriešené systémom vzdúvadiel, ktorých je dvadsať deväť. Kanál slúži od roku 1922.

My začíname 14 septembra 2021 od Fort William. Od kotviška to máme desať minút k začiatku. Pohľad na vrak plachetnice je pre nás varovným prstom a tak sa opatrne plížime medzi plytčinami, kým neprídeme ku vstupu do kanála.

To už vstupujeme dnu a čakajú nás prvé dva stupne a hneď na to tri.

Pekne nám to začína. Prešli sme jednu míľu, dve hodiny v čudu, ale máme päť vzdúvadiel. Ale je to nádhera. Vojdeme dnu, uviažeme sa na ľavoboku pre stene. Teda uviažeme… Ralf vyhadzuje obsluhe vzdúvadla lano vzadu, Peťo vpredu. Ako inak, občas sa čosi domotá, niekto netrafí a potom sa lano dvíha z vody. K tomu pomalé prichádzanie do komory, brzdenie a ešte že máme ten dokormidlovák vpredu. Značne to zjednodušuje manipuláciu, j keď sa odlepujeme od steny a posúvame sa ďalej. Takmer ako v Paname. princíp rovnaký, akurát tam sme sa pozerali na obrovské tristo metrové lode vedľa nás, ktoré sa presúvali opačným smerom. Panama sa ale s tou krásou v Kaledónskom kanáli nedá porovnať.

Pred ďalším pokračovaním vyberáme bicykle a s Violkou ideme hodiť testy, ktoré si s Ivetkou dnes ráno, ešte na kotve urovili, do poštovej schránky. Vychutnávame si pohľad na vláčik ťahaný parnou lokomotívou.

Ďalšie stúpanie pred nami sa volá Neptúnové schody.

Sme tu dosť veľkou atrakciou pre turistov. Naša loď je tu teraz, v tomto období, aj tak slabej sezóny, asi jediná plachetnica. K tomu slovenská vlajka, ktorú nik nepozná, čomu nasvedčujú otázky skadiaľ sme. Ja hneď ukazujem prstom na Ralfa, že on je z východného Nemecka. Potom ale dodám, že my ostatní, sporiadaní, sme zo Slovenska.

Niet divu, že lákame pohľady. okolo nás sú chartrové lode, ktoré si vodní turisti požičajú na týždeň. Niektorým to s ovládaním plavidla veľmi nejde, ale lode sú doslova po bokoch pogumované a tak keď niekto s tým ťukne do steny komory, nikto sa nad tým nepozastavuje. Sedem komôr za sebou nás dostáva do umelo vybudovaného kanála, ktorý ústi v prvom jazere, Loch Lochy. Kanál je pre navigáciu dostatočne široký, pod kýlom máme okolo dvoch metrov. Pohoda, ale treba stále pozerať pred seba. Veď na to sme tu.

To je už večer a my sa na noc uväzujeme v Laggan Lock, na konci prvého jazera. (zelená šípka)