Povedal som Susan, že už chápem, prečo Briti začínajú debatu počasím. Po mnohých upršaných dňoch máme už piaty deň krásne počasie a posledné dva dni dokonca horúčavu. Nie takú, aká je teraz na slovensku, ale 26° Celzia tu máme. Po dňoch prevládajúceho hmlistého, veterného, mokrého, studeného počasia je teplo ako liečivá bylinka na nezahojenú ranu. Nedivím sa, že mám chuť rozprávať o počasí, o vykurovaní lode ani pomyslenia. Začalo to už naším odchodom zo Svolvaeru, kedy sme s Jarom a Janom po päťdesiatich míľach pristáli na kotve neďaleko letiska Evenes, ktoré je pri Narviku.
Po prebudení do utešeného rána sme pristáli na miestnom móle a chalani sa rozlúčili.
Kým oni peši s tou všetkou bagážou šlapali šesť kilometrov na letisko, vo dvojici so Susan sme sa pohli ďalej na sever do prieplavov Tjelsund Ramsund.
Je to úžina, kde vládnu prílivové prúdy. V Nórsku, najmä na severe som čakal s nimi väčší rébus. Na rozdiel od britských kníh mudrcov, tu nie je presne popísané kedy treba odísť, alebo niet aplikácie, ktorá sa dá stiahnuť do mobilu, ako na Faerských ostrovoch. V nórskej knihe mudrcov
sa píše, že severovýchodný prúd začína tri hodiny pred vysokou vodou a končí tri hodiny po nej. Opačný prúd naopak, začína tri hodiny pred nízkou vodou a končí tri hodiny po jej kulminácii. V najužších miestach vie prúd dosiahnúť štyri uzle. No a keď to bude oproti, nechceme tam byť. Keďže sme tento časový interval za bieleho dňa zmeškali a nechcelo sa nám to robiť za bielej noci, v ten deň, 25 júna 2022 sme urobili len dvadsať päť míľ.
Zakotvili sme v zátoke „Fiskoya“. Veľa miesta, nikto okolo nás a bezvetrie. Skoro som prišiel o dron. Zmyslel som si lietať, vietor bol okolo dvanásť uzlov. V okamihu ako dron vziletol zo štartovacej plochy, ktoru je nafukovací čln, nereagoval na posun dopredu a vietor zo zatlačil na sťažeň. Našťastie som mal ochranu propelerov a dron sa skĺzol po sťažni na palubu. Napriek tomu sú dva propelery zlomené. Nasleduje výmena, sťahovanie návodu do PC, aby som zistil, ktorý propeler má ktoré miesto. Skúšam dron v kokpite. Dopredu a dozadu na páčku ten hnusák nereaguje. Štartujem malý dron, ktorý bojujúc s vetrom nakoniec obletí naše plavidlo.
Problém s dronom sa vyriešil o deň neskôr. Senzory videli laná pri štarte a odmietli dron pustiť dopredu, či dozadu.
Späť k navigácii. Spomínam si na súostrovie Tuamotu, v Južnom Pacifiku. Vysoká a nízka voda v tých miestach dosahovala rozdiel okolo tridsať centimetrov, nakoľko sme boli v strede oceána. Ale tých tridsať centimetrov vedelo urobiť vo vstupe do atolu celkom slušný prúd, okolo troch uzlov v maxime. Keďže sme boli v strede oceána, príliv nebol ovplyvňovaný mesiacom, ale príťažlivosťou slnka. Z toho nám vyšlo, že keď je slnko v kulminácii, mal by príliv vrcholiť a onedlho na to by v úžine nemal byť žiaden prúd. No máš ho vidieť. Samozrejme, ze sme sa netrafili, výpočty boli k ničomu a my sme boli naozaj radi, keď sme sa cez úžinu, dlhú okolo sto metrov dostali hore potokom bez úhony.
Naštastie, dnes, 26. júna 2022, všetko fungovalo a my sme po tridsiatich míľach v prekrásnom prostredí, v bezverí, vyhrievajúc sa na slniečku, putovali do rybárskej dediny Engenes.
Miesto sa pre nás našlo, aj pri odlive sme mali pod kýlom tri metre.
Vládla tu úplná jar, to som si išiel oči vyočiť. Nedalo sa inak, iba ísť do vody.
Za zásluhy sme sa odmenili vyprážaným Eidamom v päť obale.
Ráno sme sa odviazali a pustili do ďalších tridsať míľ na sever, do mestečka Finsness.
Nakoľko som už s dronom bol macher vo vzlietaní z lode, vedel som, že štartovať musím do strany, tam nie sú senzory.
Išli sme pomaly s loďou dopredu, dron krúžil, okolo filmoval, kým ma po piatich minútach plavby odmietol nasledovať. Dosiahol hranicu maximálnej vzdialenosti od miesta štartu. A to bolo tatam. Rýchlo som otáčal loď, a nastali preteky s výdržou batérie, aby sa dron nezačal sám vracať na miesto svojho štartu a nepristál presne na meter, ale na dne. Stihol som to.
V marine Finsness sme zostali dva dni.
Ja som si vynikajúco zabicykloval v kopcoch, Susan prala, nakoľko práčka bola v cene maríny. Nechce sa veriť, že sme dvesto kilometrov nad polárnym kruhom.
Platba za marínu prebieha elektronicky. QR kódom pri toaletách som sa dostal do aplikácie „gomarina“. Stiahol som si ju, zaregistroval seba a loď a zaplatil kartou dve noci. S elektrikou, práčkou a sprchami to na dve noci robilo 50 Euro. No nekúp to… Mimochodom, Táto aplikácia zahŕňa všetky maríny v Nórsku, tak okrem spôsobu platby sa viem pohrabať, koľko, kde, čo stojí.
Dnes, 29. júna 2022, stále v pohybe, desať míľ od Tromso, kedy dnešná etapa robí 35 míľ, dokončujem tento článok.
Ráno, pred odchodom, sme sa presunuli na tankovacie mólo. Stačí do stroja vrznúť kartu a všetko ide, už len trafiť naftu do nádrže.
Omyl. Systém akceptuje iba nórske karty, ostávame na suchu. Nafty máme stále polovicu, ale pred ďalším pohybom treba mať plno. Nevadí, doriešime to v Tromso. Naša päť dňová plavba so Susan zanedlho bude u konca, zo Svolvaeru sem približne sto šesťdesiat míľ.
Ako som už raz napísal, v sobotu, 2. júla 2022 priletia poobede dvaja poslední žijúci príslušníci staro ikingsko-germánskeho kmeňa teutónov, Ralf a Uwe. Už sa na nich teším. Slohovú prácu som dopísal pred pristátim v Tromso, kde sme uviazaní na móle. Tak to teraz vešiam na internet.
Ešte čosi. Túto sobotu začínajú na STV 2 vysielať trilógiu „Jachtárske Himaláje“. Sú to moje tri filmy, ktoré STV bude vysielať v týchto časoch:
Plavba okolo sveta: sobota 2.7. 13:25
Nedeľa 3.7. 9:20
Od trópov po Arktídu: Sobota 9.7. 13:40
Nedeľa 10.7. 9.10
Severozápadná cesta: Sobota 16.7. 3.25
Nedeľa 17.7. 9:30
Budem sa tešiť každému vašemu pozretiu.