Uz dlhsie sa zamyslam, ze popisem na com to vlastne plachtime, ako tu fungujeme, co  obnasa logistika toho celeho. Je to tema velmi obsiahla, tak sa mi do toho velmi nechcelo, ale patri sa o tom cosi napisat. Jedna vec je totiz popis plavby, zazitkov, krajin a ludi a druha je zivot na lodi, priblizenie toho, ako to tu prebieha. Chvilu som si potreboval utriedit myslienky tak teraz to tu davam do PC.

13 rokov dozadu som netusil, ze budem robit jachting a pred piatimi rokmi sa mi nesnivalo, ze budem zaoceansky jachtar. Myslim, ze to bola znalost anglictiny a nemciny, co mi umoznila studovat knihy o jachtingu. Take, ake v slovencine alebo v cestine nezozeniete. To a postupne objavovanie „noveho modreho sveta “. Studovanie toho aka lod a preco je taka najvhodnejsia, vybava, logistika a vsetko co s tym suvisi mi tak zaplnilo hlavu, ze som si ani neuvedomil ako mi to zmenilo zivot. Kto sa v teme vyzna alebo kto nechce citat podrobnosti, nech to co pisem ignoruje.

Pri plavbe cez ocean ste zavisli iba na sebe. Najblizsi servis je 3000 mil, teda tri tyzdne plavby, tak musite vystacit s tym co mate a co viete. Nie je to ako sadnut do auta po servise a prejst z Harascakoviec do Rima. Nech mate akokolvek pripravenu lod, vzdy sa cosi pokazi. Ste vystaveni tvrdym podmienkam, vlnam, vetru, kymacaniu sa, dazdu, slnku, a casu posobenia toho vsetkeho. Prist niekde v co najvacsiej pohode je umerne vasej schopnosti opravit alebo spojazdnit poskodene a byt vybaveny vsetkym co k tomu treba. A pravidelne robit kontrolu a udrzbu. Tak poporiadku.

TRUP- Trup Civetty2, teda hlavne jej vyuzitie by som prirovnal ku prisloviu „Kazda lod je o meter kratsia“ a ku staremu vtipu ako v Sovietskej Risi mali polmetrove vcely a 20 centimetrove ule. Na otazku, ako sa tam pomestili bola odpoved „museli“. Pamatnici komunizmu u nas ten vtip dokazu precitit aj inak ako logickou nerovnostou. Ano, nech mate pocit, ze tato lod bude velka a vsetko tam v pohode zmestite, pri realizacii rychlo zistite ze ten meter chyba. Napriek tomu, pravidlo dva o velkych vcelach a malych uloch uplatnite do bodky. Mam pocit, ze keby som vsetko z lode vybral zaplnilo by to tri Jozka Orbana kontajnery.

Trup mojej lode je 13.6 m dlhy, 4 m siroky a ponor ma 2.3 metra. Vrchol stazna od hladiny je 20.5 m. Pri vybere trupu som sa nesnazil chovat komercne a moderne. Prijal som ponuku firmy Avar Yacht. Trup mi vyrobili v Polsku, vo forme starej 40 rokov. Je to JANMOR 45, to iste, v ktorom sa plavil Konkolski okolo sveta druhy krat na NIKE II. Je mimoriadne dobre vystuzeny a vnutri laminatu je vrstva kevlaru. V predu mam dve vodotesne komory, tak hadam by ma naraz do plavajuceho kontajnera, alebo velryby nemusel poslat ku dnu. Radsej nech to ale neoverim v praxi. „Sudruhovia z NDR dali svoje mudre hlavy dokopy“ a vypocitali ze ak plachetnica takejto konstrukcie ma byt pri plavbe stabilna, hmotnost kylu ma byt minimalne 1/3 celkovej hmotnosti lode s kylom. Samozrejme, su odchylky ako sklapacie kormidlo a balast, alebo ¼ hmotnosti kylu na charterovych lodiach. Kto neverite, precitajte si specifikaciu napriklad Sun Odysey, alebo Bavaria. Akejkolvek. Ono to staci, ale v tvrdych podmienkach som sa tesil, ze Civetta2 bez kylu vazi 6.2 t a kyl ma 4.7. t. Asi to uberie na rychlosti, ale ach, ta stabilita.

KORMIDLO – Kormidelny system s kolesom mam od firmy Lewmar, prenos sily je cez tyce a gulove capy. Ako predne kolesa na aute. K tomu mam elektricky autopilot. Na plavby s ustalenymi vetrami je vynikajuci Windpilot. Je to cista mechanika v spolupraci s nemennymi fyzikalnymi zakonmi. Nadherne prepojenie sily vetra a prudenia vody. A funguje to. Ten moj ma za sebou 5 x Atlantik a to co preplaval z Karibiku az sem. Bez poruchy, hadam som dva razy menil tahacie lano a jednu kladku. Klopem na drevo. Povazujem ho za dalsieho clena posadky, ktory nic nechce ale nunavne pracuje. Skuste vo vlnach kormidlovat dlhsie ako dve hodiny iba podla kompasu a pochopite. Alebo v noci. Ak by sa mi pokazil kormidlovy system, polamali prevodove ozubenia, viem to odpojit od telesa kormidla a napojit priamo na Windpilot cez nahradnu pinu, ktora sluzi aj na rucne riadenie. Alebo kormidlovat elektrickym autopilotom. Pri poskodeni telesa kormidla kedy  lod by bola neovladatelna, viem to demontovat a na drziak windpilota osadit Emergency kormidlo s pinou. To by sa uz kormidlovalo iba rucne ale dosli by sme.

LANOVIE PEVNE – Stazen je ukotveny prednym stehom a malym prednym stehom. Dvoma zadnymi stehmi, bocnymi velkymi a podsalingovymi ocelovymi lanami a dvoma predobocnymi a styrmi zadobocnymi podsalingovymi ocelovymi lanami. Mozno sa to zda vela, ale mne je to akurat. V lodi mam z kazdej dlzky a priemeru pripraveny nahradny steh presne namerany s terminalmi plus samostatne ocelove lana ku ktorym mame „Norseman“ terminaly vsetkych druhov aby sme vedeli cokolvek dlhe a daneho priemeru vyrobit. Norseman terminal sme pouzili aj na HIVA OA, kde sme skracovali predny steh.

LANOVIE VOLNE – vsetky lana na lodi na vytahovanie plachiet, na ich ovladanie, vytahovanie Parasailora a Genakra plus nahradne. Keby sa to zviazalo dokopy dalo by sa zafixovat pekny kus EL CAPITANA.

PLACHTY – Zakladne vybavenie, teda Velka Genna a Hlavna plachta, samostatny rollref s burkovou kosatkou a cela ta ista nahradna sada. K tomu Parasailor, 140 m2. Lahuodka je Genaker z CIVETTY 1, ktory som si nechal ako cosi nudzove a mame to vyvesene najcastejsie, ma 80 m2 a je to cosi medzi Parasailorom a Gennou 55 m2. Vieme ju pruzne vytiahnut s stiahnut. Krasne taha a nebucha vo vlnach ked sa stisi vietor. A Nenaklana velmi ked sa rozfuka. Je to flexibilne.

KOTVA – Pouzivam DELTA kotvu 20 kg s 50 m dlhou nerezovou retazou desinou, nadviazanou 30 metrovym kotevnym lanom. K tomu mam v rezerve dalsiu DELTA a ROCNU, obidve 20 kilove a 15 kilovu BRUCE este z CIVETTY 1. Tu pouzivam na zadne kotvene, je s nou lahsia manipulacia. Keby som prisiel o kotvu aj s retazou, mam este 20 m retaze pozinku 10, na ktoru nadviazem 40 m kotevneho lana. Kotvu dvihame a spustame cez LEWMAR kotevny vratok, kde som uz menil v Karibiku skorodovane ovladanie.

OCHRANA PRED KLIMOU A POCASIM – Vdaka relativne uzkemu kokpitu sa tento da cely uzavriet a vpredu mam celnu striesku s priehladnymi autosklami. Podla potreby si otvarame zaveternu stranu, takze sme chraneni pred bocnymi vetrami a vodnou triestou a mame prievan. Zhora sme chraneni pred slnkom.

MOTOR – Vravi sa, ze na jednu tonu treba 5 koni. Na mojich cca 12 ton je teda treba 60 koni. Mam Yanmar, stvorvalec, diezel , 75 koni. K tomu mam dostatocne mnozstvo oleja, palivovych „RACOR“ filtrov a odlucovacov, aditivov do paliva proti tropickym mikroorganizmom pozierajucim a rozkladajucim naftu, nahradny vstrek a termostat. Impeler do cerpadla chladica a dva nahradne klinove remene. Do lodi sa zmesti 550 l nafty, pricom rezervna nadrz sa da vyuzit samospadovo v pripade poruchy palivoveho cerpadla. Spotreba je necelych 3 l na hodinu, tak dojazd je cez 1000 mil, alebo temer 9 dni na motore v bezvetri.

ELEKTRINA – Toto je naozaj veda. Co z bateriek vyberieme, to tam musime dat. A velmi rychlo, lebo kupovat nove baterie a osadzat ich do lode, tak ako sme to s Jozkom robili na S. Lucii je dost aj pre Herkulesa. Mam 4 a 200 A/h baterie a denna spotreba je cca 250. Za dva dni bez dobijania by som bol bez stavy. Chladnicka, cerpadla, pristroje, osvetlenie, radar, el. autopilot, vysielacka… Elektrinu vyrabame v kombinacii solarnych panelov, vodneho a veterneho generatora. Kazdy je niekde ucinnejsi, pocas plavby dava svoj super standart 120 Ah do lode vodny generator, co je polovica dennej spotreby, ale spomaluje lod o uzol. Vzdy je to o kompromise. Mame aj diesel generator, velmi vykonny, ale ten zase ukrajuje z nafty. Nehovoriac o probleme poklesu kapacity v kapacitore a vyroby nedostatocneho napatia. Vyriesili sme to na Nuku Hiva, teda Marco, lebo on je elektronicky zazrak, kupou noveho a vymenou. Predtym som netusil, ze kapacitor existuje a zrazu kukam na elektronicky mozog generatora.

VARENIE – Lodny varic na osi sa kyvajuci s trubou je vynikajuci. Uvarime vsetko od kavy az po svieckovu s knedlou alebo upecieme chleba a kolac. Mame na to formicky, stetce, vanilkovy cukor, drozdie, muku, odmerky a cojaviemcoeste. Pouzivame 3 kg plynove bomby, pricom jedna vydrzi 2 tyzdne. Mam ich 6 a zatial som nemal viac ako tri prazdne. V lodi je vela ulozneho priestoru pre jedlo a dve chladnicky. Ono, nakup proviantu nie je jednoducha vec. Predstavte si rodinny nakup na vikend. Takmer plny kufor auta. Porovnajme to ku styrom chlapom a trom tyzdnom. K tomu malinovky, koly, pivo, vino a ine, mlieko, smotana, kava a vselicomozne. Zasadne musime nakupovat hladni.

Voda – Dve 250 l nadrze a ked je treba mame odsolovacie zariadenie, co vyrobi 5l/hod pitnej vody. Pri umyvani sa pouzivame slanu, moje telo a vlasy uz sladku vodu nepamataju. Pardon, pamataju. Ked je vonku lejak, vzdy vybehnem nahy uzit si tuto prirodnu studenu sprchu.

NARADIE – Je toho vela a vzdy cosi chyba. Skrutky, matice roznych velkosti a druhov, nity, polozky, sekle, dotahovaky, pasky, SK pasky, objimky, upinaky….. atd. Zverak, letovacka, karbobruska, vrtacka, nitovacie klieste. Samotana kajuta s tym vsetkym. Vola sa cierna diera. Mam zoznam ulozenia veci na lodi, lebo bez toho by sa nedalo. Na pracu pod vodou mam „Diver“. Je to kompresor na 12 V aj s bateriami, ktory tlaci vzduch cez 10 m dlhu hadicu na ktorej konci je dychaci aparat. Je to vyborne na pracu pod vodou, ked potrebujete cistit trup od morskych priser, menit zinkove anody a este vselico.

A v tomto pitoresknom svete ziju styria chlapi s batozinou, spacakmi, plachtami, povlieckami, vankusmi, osatenim, deravym smradlavym spodnym pradlom, literaturou a krizovkami  a prostriedkami na ake take pranie a hygienu. Mame sice maly zivotny priestor, ale obrovsky bazen do ktoreho netreba investovat na udrzbu.  A cely svet.

Na teraz toho staci, ale najblizsie napisem este o zachrannych prostriedkoch, komunikacii a navigacii, zdravotnicke vybavenie a traveni casu na lodi pocas plavby a na kotve.