Marina Inverness, kde sme sa zdržali tri dni, sa nacháza v primyselnej časti mesta a do centra to máme popri rieke Ness dvadsať minút chôdze. Nám to ale vôbec nevadí, tešíme sa z prechádzky. Nevýhodu vzdialenosti od centra vyvažuje ticho, ktoré máme v noci. Marína je výborne chránená, ako som si to mohol zistiť pri rannom behu.

Pri behu som konečne mohol obdivovať východ slnka. Veľa príležitostí v týchto končinách veru nebolo.

Neďaleko je aj futbalový štadión, sedemdesiat tisícové mesto má zastúpenie v nižšej škótskej lige.

Pre Violku a Ivetku prišla naša škótska priateľka Susan. Je bývalá horolezkyňa, podnikala aj v Himalájach. Tak sme tu my traja chlapci osireli. Práca lieči samotu, pustili sme sa do prania a bol už najvyšší čas. Práčovňu v maríne majú naozaj príkladnú, pri praní si môžeme dať aj kávičku.

Horšie je to so sušením. Voľajako to nechce sušiť a po treťom pokuse, už večer to vzdávam a vyvesujem čiastočne na lodi.

Dnes to už lepšie nebude. V noci má pršať, na zábradlie to nedám. Nevadí, aj tak budem o tri dni určite riešiť nejaký iný problém. Napríklad, kde vymeniť dve prázdne plynové fľaše. V Škótsku je to celkom problém… Z pod dresu sa dymí, najprv ma napadá, že horí. Hlavou mi ale preletí, že tam nemá čo horieť. Ten dym je vlastne para z horúcej vody. Hadička pod dresom sa doslova rozpadla. Po desiatich rokoch…. V lodi mám náhradnú, za pol hodiny je problém z krku.

V marine sme zostali tri dni. Violku a Ivetku vystriedal Uwe, ktorý už na Civette niekoľko krát bol. Hneď sa s Ralfom ujali kuchyne a nebol to zlý výsledok.

Hneď vedľa mariny je podnik na spracovanie dreva. Majú tam obrovský bager, ktorý dokonca slúži na upratanie pracoviska. S úžasom sledujem, ako naberá vodu a umýva mólo. Bagrista opakoval proces niekoľko krát a je čisto.

Neodolal som pokušeniu a v meste som si kúpil čiapku. Ja na čiapky veľmi nie som, preferujem skôr čelenky. Ale možnosť mať na hlave to, čo hrdinovia seriálu “Peaky Blinders”… nebolo inej voľby.

No a neodustil som si nádherný bicykel po okolí. Opäť úzke cesty, farmy, farby, občas to kochanie sa bolo na úkor času, ale veď som sa nikam neponáhľal.

Výlet s Peťom do mesta za spoznávaním kvality miestneho bifteku, prechádzka malebnými uličkami, obdivovanie dvoch mladých dám, ktoré si sadli do pubu a skôr, než spustili debatu, lupli do seba dve whisky, ktorých objem bol čosi medzi poldecákom a horčičákom. Krása. Chvíľu ma mrzelo, že nie som mladé dievča v ich rokoch, ktoré si dokáže v priebehu pár minút tak jedinečne rozviazať jazyk, ale už to asi meniť nebudem… Nechce sa mi.

V predvečer odchodu z Inverness sme doplnili posádku, ale o tom najbližšie.