24. St. John’s | civetta2

Bola to paráda kukať sa na Civettu večer 8. júla 2025. Sme na móle 6, na konci prístavu, a s nami sú tu ďalšie tri plachetnice.

Po šiestich rokoch, kedy sme tu boli s Ralfom na ceste do Grónska, sme sa sem opäť dotrepali. Tentokrát to je ale naposledy. Plány, ktoré mám, smerujú o dosť viac južne a na dosť dlho. Vtedy s Ralfom sme sa dosť ponáhľali do Grónska a bolo mi ľúto, že som viac v tomto meste nevedel stihnúť. Teraz mám príležitosť a hodlám ju využiť.

St. John’s má podľa Wikipédie 109-tisíc obyvateľov, nie je to osada. Aj v lete tu býva chladno a v zime pred zátokou driftujú ľadovce. Nie je to ale dané vysokou zemepisnou šírkou. Mesto je na 47. rovnobežke. Pre porovnanie, Bratislava je na 48. rovnobežke. O úplne odlišnú klímu sa postaral Labradorský prúd na severe. O podobný, ale opačný jav sa zaslúžil Golfský prúd v Nórsku, kde pri pobreží aj 200 kilometrov nad polárnym kruhom more nezamŕza. Prichádza chlapík z prístavu. Dáva nám potrebné informácie. Medzi iným sa dozvedáme, že účet za elektrinu a miesto na móle na deň je 34 kanadských dolárov, cca 20 eur. No neber to… Chlapík je veľmi priateľský, pamätá si Civettu spred šiestich rokov. Odchádza, sme tu oficiálne.

Kým sa ale rozbehneme za poznávaním, čaká nás 9. júla práca. Keď bola naposledy predná plachta vonku, všimol som si, že hliníkový profil na rollrefe sa hýbe, ako by nemal. Ako sa plachta napína, profil stúpa a klesá vo svojom uložení. Ajajaj… toto som už raz riešil v Karibiku v 2015 po oboplávaní sveta. Našiel som si článok z toho obdobia na stránke Civetty, aby som si pripomenul postup. Najprv ide Mišo na sťažeň. Hore pri plachte treba čosi uvoľniť. Mišo sa prihlásil, na sťažni ešte nikdy nebol.

Nasleduje spustenie prednej plachty, nadvihnutie hliníkového profilu rollrefu a odpílenie poškodenej časti.

Uvoľnenie spevňovacej skrutky profilu dá zabrať, napokon to tam bolo 10 rokov. WD 40 a Mišov skrutkovač, ktorý čistil závity.

Nasleduje vyvŕtanie nového otvoru pre spevňujúcu skrutku, spilníkovanie otvoru a nové uloženie hliníkového profilu v rollrefe je hotové.

Týmto sa to však nekončí. Svoje dostala aj plachta, lanko predného lemu do drážky rollrefu, ktoré je našité v plachte, je načaté.

Mám na lodi šitie, kus plachtoviny a našťastie Ivana a Petra, ktorí sa chytajú práce, pri ktorej mne idú ruky naopak a od tela.

Ostáva len vytiahnuť plachtu, ale vietor, ktorý sa trochu zdvihol, nás núti to odložiť. Večer, keď sme sa vracali z večere, bolo bezvetrie, tak sme to vytiahli. Tma nám nevadila, pouličné osvetlenie úplne postačovalo.

Mimochodom, na večeri sme boli o jedného viac. Prišiel Miro Belica, priateľ z lezeckých čias. Vystrieda Miša Maťugu, ktorý o deň neskôr odchádza.

Ráno 10. júla prišla do prístavu výletná loď.

Je to riadny kus, o dosť väčší ako ten, ktorý vychádzal z prístavu, keď sme sem prišli. Do mesta sa vyrojilo 3000 ľudí a ihneď zaplnilo ulice. Keď sa vraciam z bicyklovania, idem cez pešiu zónu, pomaly sa vyhýbajúc davom. Je krásne a teplo, vonku sú pouliční muzikanti, rýchle občerstvenia plné. Neďaleko je chýrna ulica „George Street“. Je krátka, asi 300 metrov, ale krčma vedľa krčmy, všade živá hudba a fantastická atmosféra. Boli sme tu včera, ideme sem dnes večer, aj zajtra, aj pozajtra, kým neodídeme. Všade majú chýrnu krémovú polievočku z morských plodov „Clam Chowder“. To sa nedá vynechať. Späť k výletnej lodi. Vygúglil som si ju, plavba trvá 10 dní, štart je v New Yorku, Halifax, St. John’s a končí na Islande.

11. júla večer Mišo odlieta, využíva posledný deň. Miro dospáva časový posun. Po prílete z Japonska bol doma iba tri dni a letel sem. Nečudo, že je poriadne rozbitý. V trojici s Ivanom a Mišom ideme k opevneniu na kopci pri vchode do zátoky. Túra je 10 kilometrov, do kopca a z kopca. A je prekrásna. (Šípka na fotografii je poloha Civetty na samom konci prístavu.)

Naspäť ideme po upravenom chodníku plnom schodov hore či dole, viac-menej sledujúc vrstevnicu kopca. Prvé domy, ktoré vidíme, sú opustené, kedysi tu žili rybári.

Do odchodu som si stihol ešte jedenkrát zabicyklovať do vnútrozemia po cyklochodníku a navštívili sme odporúčané miestne múzeum „The Rooms“. Od prvého osídlenia, cez rybolov, cez obe svetové vojny a umenie sa tu dalo niekoľko hodín túlať alebo si sadnúť s výhľadom na zátoku.