20. septembra 2021 sme opustili marínu Inverness a namierili si to opäť do Kaledónskeho kanála.

Zakotvená loď vedľa vstupu je nám už dobre známa. Je to amík, čo preplával sám z New Yorku na Azory, odtiaľ do Írska a Škótska. Prvýkrát sme ho videli na ostrove Islay, potom v Kaledónskom kanáli cestou do Inverness. Na palube sme teraz piati, okrem Uweho sa pridali dve dámy. Susan Cooper, ktorá žije neďaleko Inverness, horolezkyňa a Júlia Kvartová, slovenská jachtárka.

Nadšenie, ktoré vidno na tvárach novej posádky je neskrývateľné. Veď počkajte, ono vás to prejde. To už sme v prvej z dvadsiatich deviatich komôr a proces, v ktorom sme už zbehlí sa začína nanovo.

Hneď za prvými dvoma komorami je Seaport marína.

Na rozdiel od Mariny Inverness, ktorá je v industriálnej časti je táto v strede mesta, už v Kaledónskom kanáli. Toto by mohlo byť vhodné miesto na prezimovanie. Idem sa popýtať a o dvadsať minút už odchádzam so zmluvou. Polročné stánie na móle je za veľmi prijateľnú cenu. Plány sa totiž rýchlo menia. Chceme plávať na sever, na Orkneje a odtiaľ opäť do Inverness. Kto vie ale, čo sa udeje, počasie tu začína byť dosť ostré a aj predpoveď neveští nič dobré do blízkej budúcnosti.

Pokračujeme cez dva otáčacie mosty ku ďalším štyrom komorám.

Susan oslovuje rybárov na lodi vedľa nás. Onedlho už Ralf opúšťa kontrolné stanovisko vedľa Júlii a ráznym krokom vykročí k rybárskej lodi. Vracia sa s misou kalamárov. Kilo nám dali za desať Libier, no nekúp to.

Uväzujeme sa. Keďže Júlia stále nemá svoj test, ktorý na ňu mal čakať v maríne Inverness a je otázne, či príde, ide sa preventívne otestovať na miestne testovacie centrum, vzdialené polhodinu chôdze.

Test je vykonaný, na výsledok si počkáme mailom. Pokračujeme ku poslednému vzdúvadlu pred jazerom Lochness, kde prečkáme noc.

21.septembra ráno sadám s Júliou na bicykel a so silným vetrom v chrbte si to valíme do maríny Inverness, odkiaľ sme včera vyplávali. Došiel mail, že jej test pri príchode má doraziť okolo obeda. Asi by som to mal trochu vysvetliť. Kto príde z EU na Britské ostrovy, musí si objednať a zaplatiť test, ktorý by ho mal čakať v mieste pobytu. Druhý deň po príchode sa treba samotestovať a test poslať v priloženom balení na adresu, ktorá je na ňom uvedená. Keďže na Júliu test nečakal, pre istotu sa dala testovať navyše. V maríne Inverness test po hodine čakania naozaj dorazil. Nasledovala cesta popri kanáli proti silnému vetru k lodi. To sú tie drobné radosti jachtára, ktoré komplikujú život a dokážu predlžovať agóniu pred začatím ďalšej etapy.

Po príchode na loď okamžite štartujem motor a chalani nás odväzujú. Susan trefne poznamenáva, že presne takto to bývalo keď liezla. Dlho nič, čakanie a zrazu horúčkovité vyrážanie. No…. ale sme sa tak trochu prerátali. Vietor medzitým nabral na obrátkach.

Voda v kanáli sa čerí, stále si ale myslím, že to nebude nejaký veľký problém. V jazere Lochness sa však vynorila príšera a sfúkla na nás vietor blížiaci sa k štyridsiatke.

Jachtársky ošiaľ vystriedalo realizačné rozčarovanie a po desiatich minútach plavby proti strmým vlnám pri rýchlosti dva uzle sa otáčame. Vraciame sa na naše pôvodné miesto, kde počkáme do zajtra. Vravím Peťovi, nech umyje bicykle, dostali totiž spŕšku slanej vody. Peťo ma opravuje. V jazere je voda sladká. Dokelu… mám to celé nejaké popletené. Náladu nám zlepšujú Uweho a Ralfove kalamáre na strúhanke.

Pravda, príprava delikatesy bola sprevádzaná hlučnou debatou o prísadách medzi Ralfom a Uwem, ktorú umocnilo požitie škótskeho nápoja v jemne vyššej miere ako obvykle. Susan sa mi zdôveruje, že keď kedysi v Československu sedela v pohostinstve medzi členmi domorodého kmeňa horolezcov to bolo podobné. Že to teraz boli nemci, ju prekvapilo. Čakala, že germáni sú viac zdržanliví. Nie je pravda, vravím jej. Toto sú východní nemci, s ozajstným teutónskym pôvodom.