29. April – Moorea patri do skupiny Spolocenskych ostrovov patriacich Francuzkej Polynezii, mimochodom, patri do Schengenu. Je 20 mil od Tahiti. Vcera som bicykloval na „Belveder“, je to miesto cca 250 metrov nad morom a je z neho pekny vyhlad na Cookovu zatoku a Oponohu, kde kotvime. Dnes sme dali  s Janom okolo ostrova. Cosi som aj nafotil.

Kedze o tomto ostrove neviem nic,  tak som na drzovku okopiroval to, co som nasiel na webe.

„Tradícia hovorí, že Moorea je plutva obrovskej ryby Tahiti. Jednej tmavej noci sa Hiro, polynézsky boh zlodejov, pokúšal ukradnúť horu Routi a dovliekol ju na svojom kánoi do Raiatea. Bolo to pravdepodobne to isté kánoe, s ktorým narazil do ostrova Huahine a rozdelil ho na dve časti. Na nešťastie pre Hira, túto krádež zbadal boh Pai. Liezol práve na Tahiti na horu Tataa, Pai hodil svoj mocný oštep na Hira, ale minul a týmto spôsobil dieru v hore Mouaputa (“Prebodnutá hora”), ktorú môžete vidieť dodnes. Oštep pokračoval v ceste až na Raiateu, kde odsekol kúsok vrcholu. Hiro uchopil menší kopec a odniesol späť na Raiateu, kde ho vypustil v blízkosti Marae Taputaputea. Na tomto kopci rastie rovnaká vegetácia ako na hore Rotui.

Sochárska nádhera Cookovho zálivu, rozprestrená až k vytesaným vrcholčekom hôr, vrátane veľmi pôvabnej hory Rotui zaujme podobne ako dvojitý záliv Opunohu, ktorého tmavá voda odráža strmé steny hôr, táto nádhera bude vždy atraktívna pre milovníkov krásy a filozovov z celého sveta. V minulosti bol sotrov známy pod menom Aimeho, až neskôr uznávaný kňaz dal ostrovu meno Moorea podľa svojho snu, kedy sa mu snívalo o obrovskej a veľmi krásnej žltej jašteričke. Dôležitá doména kráľovskej rodiny Pomare, Moorea bola miestom vzniku protestantského kostola v 19. storočí a prvej Biblie v tahitskom jazyku. Scénická nádhera a história nie sú jedinými atrakciami tohoto ostrova, ktorý je známy svojou jemnosťou, príjemným životným štýlom, ale tiež vysokou kvalitou vypestovaných ananásov. Je tu množstvo bielych piesočných pláží, rozsiahla rozmanitosť korálov a bohatosť podmorského života robí z ostrova Moorea špeciálnu destináciu.

Moorea je veľmi dobre vybavená hotelmi, penziónmi všetkých kategórií, väčšinou pri mori.

Množstvo reštaurácií a snack barov občas ponúka tradičné himaa, tahitskú hlinenú pec, čo bola pre domorodcov v miinulosti absolútna nutnosť. Kôpor a vanilka bývali veľmi dôležité suroviny, ktoré sa tu v minulosti pestovali, dnes je ostrov známy ako centrum pestovania ananásov vo Francúzskej Polynézii.“

S tymi ananasmi je to pravda, niekolko dodavok plne nalozenych nas predbiehalo a aj sme si zopar nabrali.