9. maj – Ako vcera Jano s Jozkom, dnes ja s Markom sme boli hore na Pa´ihai. Dve hodiny hore do 600 m/morom, dve hodiny dole. Predierajuc sa slabo vychodenym chodikom cez hustinu v blate, horucave a vlhku. na niektorych miestach natiahnute blatove lano. Nadherne vyhlady, pofotil som. Cestou dole som sa desat krat spadol.

Vcera sa mi nepodarilo dat na stranku vsetky fotky, neslo. Skusim dnes aj s novymi. Ten internet je od Markez mizerny, niekedy je to boj s trpezlivostou, co nie je moja silna stranka. Ak sa mi to nepodari, tak pri najblizsej prilezitosti, mozno o dva tyzdne.

Zajtra mame info briefing, dnes sme dali pasy na policiu, zajtra nazad. Potom montaz veterneho kormidla, zbalit cln, naftu sme doliali rano, vodu mame, plyn tiez a hadam bude aj vietor. Pozajtra padame na Suwarov.

08. Maj – Ahojte z Bora Bora. Prisli sme sem vcera poobede, plavba na motore. Den predtym fukalo 30 uzlov oproti. Prebehla volajaka fronta, tak aj ostrov nas privital zamracene.

Je to  posledny atol Francuzkej Polynezie, ktory vidime. Prvi Europania, ktori sem prisli boli kapitan Cook s posadkou v roku 1769. Od roku 1842 je to Francuzka kolonia. Pocas 2. svetovej vojny tu bolo obrovske skladisko zbrani USA. Este dnes tu vidno opustene zvysky bojovej techniky. Amici tu postavili aj lietadlovu drahu, ktora este v 60.tych rokoch sluzila ako kontakt so spolocenskymi ostrovmi, kym na Tahiti nevybudovali medzinarodne letisko.

Pripravu na dalsiu plavbu zahajil Jozko s Janom vystupom na vrchol ostrova. Teda takmer, lebo chodi sa na predvrchol, ten kratky zvysok by bolo treba liezt v rozlamanej skale. Ja som bicykloval okolo ostrova, pridal som aj foto. Zajtra ideme na kopec s Markom tak nafotim hadam cosi zhora.

Sme uviazani na mole u sefa pristavu, nakolko marina je plna. Mame pohlad do kuchyne a obyvacky, co je mimochodom otvoreny zastreseny priestor. Uplakany chlapec a pritulny psik. V traviniku maju svoje diery namiesto krtkov kraby. Sef pristavu vo svojej marine robi kuchara v restauracii a manzelka casnicku. Svokra sa im stara o dieta.

Uz na Tahiti nas varovali pred okradanim lodi tu na Bore Bore. Dnes rano jedna lod (HEBE)  varovala vysielackou ostatnych, ze mali navstevu. O nic neprisli, lebo visitor bol pristihnuty pred cinom a stihol utiect. Tak sa tu vsetci navzajom strazime, ziadna lod nie je opustena. Sef mariny hned brusil motorakom zatoku, ale zlodeji usli. Mrzute.

Mal by som sa pripojit zajtra a pridat fotky zhora, ak sa tam dostanem.