Dva a pol dňa v Göteborgu ubehli a boli plné poznávania, športu a zážitkov. V deň príchodu, 11. mája sme už toho veľa nestihli, ak nepočítam obrovské nákupné centrum, 5 minút chôdze od maríny, s obrovskými potravinami, kde som kúpil uruguayjské hovädzie na stejky a urobil z nich famózny segedínsky guláš.

Nakoľko som potreboval jeden fender a predsa len olejové a palivové filtre do zásoby, vygúglil som obchod na druhej strane vodnej cesty, cez most. Tri kilometre, na bicykli, malina. Ráno 12. mája ma stopli plávajúce lode, ktorým most svojím zdvihnutím sa uvoľnil plavebnú dráhu.

Kým sa to opäť spojazdnilo, kochal som sa po okolí. Upútal ma pohľad na plávajúcu garáž, okolo ktorej som si na druhý deň aj zabehal. Skvelý spôsob ako využiť plochu, vlastne nábrežie.

Obchod s jachtárskymi potrebami bol vlastne čosi, ako jachtárske starožitníctvo. Všetko možné zo starých, opravovaných, alebo odstavených lodí sa tu predávalo za babku. Filtre, čo stoja okolo 50 Eur, tu stáli sedem a akurát boli zaprášené. Fender, ktorý potrebuje očistiť som kúpil za 6 Eur namiesto štyridsať. Atakďalej. Bol by som tu schopný nakúpiť toho strašne veľa, ale kam s tým…? Posúďte sami…

V hale opravovali a dávali dokopy staré lode, ktoré by vedeli rozprávať kopu príbehov.

Vrátil som sa pred obedom a vyhnal som Luba na bicykel. Vykladanie a nakladanie bicyklov do lode je samo o sebe tetris vyššieho levelu, aj keď tie moje dva sú skladacie. Tento rok som sa ale nechal ukecať a loď je bohatšia o jeden elektrobike. Aj keď je to menší typ, s kolesami 26 palcov, v ruke jeho váhu poriadne citiť, nevraviac, že nie je skladací. Fungujeme ale podľa vtipu z komunistickej éry, kedy v Sovietskom zväze naklonovali včely ktoré boli väčšie, ako moja dlaň, ale úle ostali rovnaké. Odpoveď na otázku, ako sa tam dostali je, že museli. Tak je to aj s tými bicyklami. Frflem, občas nevyberane, ale trip stojí za to. Teraz to bolo v krátkych tričkách, v Bratislave by som to nazval pokročilé jarné počasie.

Sobotu, 13. mája som venoval vzdelávaniu sa. Najprv múzeum vojenských lodí, ktoré sú uviazané kilometer našej maríny.

Švédske námorné lode sú z päťdesiatych rokov. Na škodu, nedalo sa ísť do ponorky a ani do niektorých častí torpédoborca, ktorý je najväčšou vystavovanou loďou. Ale v jeho útrobách to vyzeralo ako v obrovskom pivovare, kde sa varí niekoľko druhov piva, vrátane nealkoholického.

Pravda, dá sa rozoznať jeden z motorov a aj prevodovka s hriadeľom a kontrolná miestnosť, či kormidelná kajuta. Ale pivovar mi znie lepšie.

Ostal mi čas aj na prírodovedné múzeum. Švédska koruna podporuje vzdelávanie národa aj bezplatným vstupom do niektorých múzeí, vrátane tohto. Bolo vystavené takmer všetko od vzniku života až po dnešok, či vo forme skamenelín, vypchatých modelov, či poskladaných kostier z naozajstných kostí, ako by povedali moji vnukovia.

V ten deň sa v Göteborgu bežalo. A pod tým pojmom myslím, že bežalo cele Švédsko, alebo aspoň celé mesto a okolie. Davy bežcov defilovali ulicami a aj okolo maríny niekoľko hodín a nechýbal ani maratón s Ozajstnými maratóncami, ako by povedali moji prapotomkovia.

Podotýkam, že okrem nákupov v neďalekom centre som sa po Goteborgu pohyboval výlučne na bicykli, ak nepočítam jeden ranný beh. Či už v múzeách, alebo v jachtárskom obchode som bicykel oprel, občas aj zamkol medzi ostaté podobné prostriedky. Ráno, 14. mája sme sa odviazali z maríny a už bez Braňa, ktorý letel domov sme s Lubom pokračovali na sever. Ďakujem Braňo!