Po vyplávaní z Pyramídy 14 júla, sme sa síce vrátili do súčasnosti, ale minulosť, aj keď v inej forme bolo na brehu vidieť. Opustené chatky, pravdepodobne lovcov, pri pobreží, alebo v malej zátoke, kde sme sa zastavili. (Zelená šípka)

Tu sme okrem chatiek mohli aj vidieť vstup do bývalej štôlne.

Už sme odchádzali, keď Susan zbadala v ďalekohľade mrožov.

S loďou som sa priblížil ku brehu pokiaľ to pustilo a vypuklo horúčkovité fotografovanie ospalého páru.

Stihli sme to akurát včas. Sotva sme opustili zátoku, prichádzala loď plná turistov, zrejme z výletných lodí zakotvených v Longyearbyene.

Namierili sme si to na jeden z mnohých ľadovcov na súostroví. (modrá šípka). Ako sme sa blížili ku ľadovej hradbe, začala prevládať obozretnosť, driftujúci ľad začal okolo lode hustnúť.

Žiadna tragédia, v Grónsku to bývalo horšie, nevraviac o Kanade. Ale stačí zle trafiť a môže vzniknúť problém, aký mal Miro Račan na Severozápadnej ceste, keď jeho loď nabehla na ľadovú kryhu a ohlo mu list propeleru. Miro je veľmi zdatný v údržbe a oprave motorov, dokázal si poradiť sám, ale jeho severozápadnú Odyseu to poriadne skomplikovalo.

Sme pri ľadovej bariére, bližšie sa bojíme plávať. Štartujem dron a filmujem tú nádheru z vtáčej perspektívy.

Pri prvom štarte som skoro dron stratil. Toho vetra bolo priveľa. Nasledoval náraz do sťažňa a našťastie, bez následkov, dron spadol na palubu. Druhý pokus už vyšiel, ale pristátie na palube driftujúcej lode vo vetre mi zdvihlo adrenalín. Ralf to všetko istil, dron ostal v mojom vlastníctve

Susan sa pýta, prečo tu nie je viac ľadu. Veď sme nad polárnym kruhom, a to poriadne vysoko. Vlastne k severnému pólu je to pomaly rovnako ďaleko, ako ku severnému polárnemu kruhu. Prúdy, vysvetľujem. Kým v týchto končinách klímu a počasie ovplyvňuje Golfský prúd, ktorý je aj tu dostatočne teplý na to, aby voda nezamŕzala, napríklad na východnom pobreží Kanady prevláda Labradorský prúd zo severu na juh. Preto napríklad na Novej zemi, teda na New Foundland majú aj v lete zimu, či ľadové kryhy zo severu. Polohu nemajú tom severnejšiu ako Bratislava. Ďalší príklad uvádzam San Francisco. Je to Kalifornia, na juhu a takmer tristo slnečných dní v roku. Väzni z ostrova Alcatraz, v zátoke San Francisca nemohli ujsť, nedalo sa preplávať na breh. V tej vode by umreli na podchladenie, taká je studená. Ani v meste nebývajú horúčavy, ako tridsať kilometrov ďalej na východ. Nuž, to preto, lebo pobrežiu vládne studený prúd idúci z Aljašky. 

Od tohto ľadovca, kedy sme boli na  78°33´severnej zemepisnej šírky, sa vlastne začala naša cesta na juh. Prekrižovali sme fjord “Isfjorden” a uviazali sa na móle tentokrát prosperujúceho ruského osídlenia Barentzburg. (fialová šípka)

Na hornom móle sme sa dokonca mohli napojiť na elektrinu. Neďaleko pracujúci chlapík na bagri prehlbujúcom dno nám poskytol prvotné informácie. Keďže však rozprával iba po rusky a moja anglosaská posádka ten jazyk v krvi nemala, ostalo to na mne. Čuduj sa svete, rozumel som všetko, len to rozprávanie mi nešlo. Ja totiž ruštinu veľmi od maturity nevyhľadávam. Susan si vyprala svoje životné minimum, nakoľko už dva týždne sme nemali možnosť prať.

Ráno, 15. júla, chlapci vybehli zaplatiť poplatok za státie v miestnom hoteli. Chceli aj nakúpiť, ale obchod bol ešte zavretý. Tak si aspoň v miestnej reštaurácii dalo boršč. Preplavili sme sa ďalších päťdesiat míľ na juh, ale už to nebolo zadarmo. Posledných dvadsať míľ dulo do nosa a bol som rád, že máme chránený kokpit pred vetrom, ktorý dosahoval aj rýchlosť tridsať uzlov v nárazoch. S použitím motora sme sa posledné hodiny doplazili na kotvište vo fjorde Bellsund. Vďaka rybárskej aplikácii perfektne vidím dno a kotvu sme hodili tak, aby ju ťahalo do kopca na vrchol, ktorý je päť metrov pod nami.

Neutíchajúci vietor napínal reťaz, ale kotva držala a veterná elektráreň sa postarala o baterky.

Míľu od nás je ľadovec, ale driftujúce ľady z neho by mali ísť mimo nás, o to sa postará vietor. Uwe si nedá pokoj a opäť sa pokúša niečo chytiť.

Kvôli silnému južnému vetru ostávame na kotvišti celú sobotu, 16. júla 2022. Okrem leňošenia, varenia, triedenia fotiek a videí, sme vymenili olej v motore. Nechal som sa vytiahnúť na sťažeň, skontrolovať anténu vysielačky VHF. Všetko bolo v poriadku.

Popri tom sme skontrolovali olej v prevodovke, vymenili palivový filter, vytreli vodu pod podlahou. Tentokrát sa tam nazbierala z vlhkosti. Ukladáme sa do spacákov s myšlienkou, že zajtra ráno, 17. júla 2022 chceme plávať na juh, do 460 míľ vzdialeného Nórska, ak sa potvrdí priaznivá predpoveď.

Všetko bolo inak…