27. jul – Stale sme v Mackay Marina, cas sme stravili udrzbou, zasobovanim a vecernym prejedanim sa. Zatial nebolo co fotit, zajtra ideme na nejaky vylet po okoli, netusim kam, ale hadam nieco nafotim.

Zatial sa pokusim urobit nejaky ten medzisucet, kedze sme priblizne v polovici.

Od vyplavania z Talianska sme nazbierali bezmala 15.000 mil. Z toho 1.800 v Stredomori, cca 5.000 mil v Atlantickom oceane a cez 8.000 mil v Pacifiku. Ked porovnam oba oceany, Tichy sa mi zdal narocnejsi ako Atlantic a to nielen kvoli dlzke a narocnej navigacii v koraloch. Kym v Atlantiku su viac menej ustalene podienky (pasat je pasat aj ked fuka viac, alebo nefuka, smer je temer nemenny). V Pacifiku mi to pripominalo severny Atlantik, kedy pasaty neustale ovplyvnovali striedajuce sa tlakove nize a vyse,ktore narusali ustalene vetry a fukalo zboku a oproti. Ako to uz byva, tieto vetry boli silne, a priniesli vlny, ktore posobili vsetkymi silami proti nam. Niezeby boli velke. Spravidla ale boli jedovite, strme, s kratkou frekvenciou. Ale aby som neprehanal, vacsinou to bolo v poriadku.

Aj ked este mame preplavat 650 mil v Tichom oceane, za Velkou Koralovou Barierou az do Thorezovej uziny, kedy vstupime do Indickeho ocenu, Civetta 2 preplavala Pacific. Parada.

Nie len na nas ale aj na ostatnych lodiach vidno znamky dlhej a narocnej plavby. Avocet prisiel v poslednej burke o kocarek, teda striesku s konstrukciou chraniacu kokpit. Ina lod rozbila jednu nadrz na vodu a pokazil sa jej generator, ktory nie su schopni opravit. Nefunkcny odsolovac. Roztrhana genua, navijak na kotevne lano, roztrhany gumak, Voda v motore, nefunkcne baterie, roztrhnute ocelove lano, problemy s autopilotom ci zaseknute kormidlo.

Ani my sme sa nevyhli problemom. Dva krat sme opravovali privesny motor (Lubo Nedbal, dakujem za instrukcie). Roztrhali sme genaker a to je naozaj velka strata. Problemy s generatorom, pokazena vysielacka. Elektronicke mapy, ktore nase GPS necitali. Elektricky autopilot. Plynova truba vo varici, ked sa este stale poistka nevypina a zhasina nam to tam, tak to tam vystuzujeme drevenym kolikom.

Zatial sa nam vsetky problemy podarilo vyriesit ci uz za pomoci skusenosti, vynaliezavosti, studiom manualov, alebo konzultaciou s domovom, hlavne s Misom Navratilom z Avaryachtu. Jeho rozumy mi nesmierne pomahaju, uz aj v tom, ze viem kam mam volat ak sa nieco stane. Najhorsi prusvih bol odtrhnuty predny ocelovy vant pri hornom terminale na stazni. S neskrytou hrdostou sa chvalim, ze sa nam toto podarilo opravit na kotve, kedy sme steh na Markezoch spustili na lod , skratili, pripevnili novy terminal a opat hore upevnili. Boli to tri dni naozaj tvrdej prace.

Dalsiou temou su vztahy. Ponorkova choroba sa prejavuje na viacerych lodiach. Nemecka posadka Dinghi sa rozkmotrila do takej miery, ze ich plavba s skoncila tu. Majitel, Lothar chce lod predat v Australii, alebo ako ina nemecka lod, nechat si ju doviezt Cargom domov. Za vela penazi. Z povodnej flotily 39 lodi nas ostalo 25. Mnohi ostali a pridaju sa o rok, ci uz planovane, alebo nie.

Ja klopem do dreva, ponorkova nemoc sa nas zatial nechyta. Pomaha tomu aj to, ze stale sa niekto u nas strieda a meni sa tak trochu atmosfera. Jano, brat bol na Tahiti. Predtym Lubo a Fero Jozko dnes odletel domov, dakujem mu za jeho vklad na tejto plavbe. Predtym Jano Zelina a teraz Miso Porvaznik doniesli mladu krv a ozivili to tu. Mne Marco mimoriadne sedi, je to kludny clovek, dobry jachtar. Moj cas nad knihami a studiom ma odnasa virtualne do ineho sveta a potom v tom realnom nehladam slabiny.

Dufam, ze to tak zostane. Aj ked nas este caka riadna streka a problemy sa vyskytnu, verim, ze to dokazeme. Posadka je skvela, lod plava spolahlivo. Dakujem za podporu z domu a rosim, drzte nam palce nadalej. My to budeme potrebvat.

Este raz pridavam link, kde mozete stiahnut kratke video z plavby. Peto Kincel, prosim uprav to, aby to nemuselo ist cez browser.

http://www.zeldeo.com/files/2014-07-09_Atlantic-Pacific.zip

Peter KINCEL: Vlado to zvládol aj sám, nič som nemusel upravovať. Vlado je šikovný a učí sa rýchlo.