27. maj – Ahojte, uz sme na Tonge. Cez Suwarov to sem bolo 705 a 760 mil. Povodne sme mali ist zo Suwarov na Niue, ale 80 mil kvoli silnemu protivetru sposobeneho tlakovou nizou na juhu a predpovedou bezvetria o tri dnina tri dni sme zmenili kurz a plavali rovno na Tongu, jej severnu cast – Vavau. Ale postupne. Kedze o atole Suwarov je co rozpravat, najprv o tomto.

Plavba prebehla vcelku nerusene, dostatok vetra. Hned prvy den sme roztrhali pri spodnom uchyte genaker. Je to samozrejme velka skoda, aj ked hadam – ako povedal Jozko – nie strata, lebo na stroji sa to da scelit. Najblizsi servis plachiet je na Tonga, tak to tam skusime. Ono sa to uz dalo aj cakat, genaker povodne sity na Civettu mam od roku 2010 a priebezne som ho pouzival na ceste spat cez Atlantik s Civettou a potom v 2012.tom z Chorvatska do Karibiku a nazad s touto lodou. A teraz. Neviem kolko to bolo hodin, ale asi vela.

Vetra bolo na rozdavanie, rovno v chrbte, tak po troche vahania sme mali Gennu a kosatku na velkom a malom pni, pevne ukotvenych do motyla, a tak sme slusne frcali. Vchod do atolu rovnako ako na Ahe a Rangiroe na Tuamotu. Marko vpredu hladajuc koralove hlavy a obcas divoko ukazujuc napravo ci nalavo. Ale vcelku pohoda.

Suwarov je atol o priemere 11 mil. Prvy Europan na ostrove bol v roku 1814 rusky objavitel Lazarev na lodi Suvarov po ktorej je nazov. Ked Cookove ostrovy ziskali nezavislost, zmenili „V“ na „W“ aby to viac korespondovalo s ich jazykom.

Je to Narodny park obyvany iba jednou rodinou od aprila do septembra, ktora sa o ostrov stara a robi aj administrativu pri prichode. My sme vsak nikoho nevideli, tak neviem. Ostrov atolu, pri ktorom sa kotvi (Anchoring Island) ma  sirku 100 m a dlzku cez kilometer, tak nam nic nemohlo ujst. Miestna „kniznica“ kde si mozete vziat knihu a svoju tam na vymenu nechat v starom baraku z 2. svetovej vojny je plna knih v roznom jazyku. Vedla dreveny barak ako colnica, kuchyna vonku a sudy na zber dazdovej vody. Kotva zanechana z roku 1814. Kopa paliem, piesku, koralov a krabov pustovnikov. A hrob s pamatnou sochou Toma Neala. Tento samotar tu zil niekolko rokov v rozmezi 1952-78 kym nezomrel na rakovinu. Na hrobe ma napisane, ze na ostrove zil svoj sen…

Voda je plna ryb a koralovych zralokov roznej velkosti az do 1 a pol metra. Najprv s respektom, neskor nebojacne (stiahnuta rit na 55%) som snorchloval pri lodi a snazil sa fotit a filmovat tychto predatorov z doby neolitu (vtedy ludia vynasli alkohol). Po troch dnoch kotvenia sme pokracovali v ceste.

Kedze sme na tych „Cookovych ostrovoch““ zacal som citat knihu „James Cook“. Tento anglicky kapitan v rokoch 1868 az 1780 trikrat oboplaval svet na lodiach Endeavour, Resolution a Discovery. Pritom zmapoval znacne mnozstvo ostrovov v Tichom oceane od Australie po Chile a od Aljasky az po Mys Horn. Jeho mapy boli tak pozoruhodne presne, ze sa niektore pouzivali este v roku 1990. Prave tato jeho schopnost, ktoru Cook preukazal pri zmapovani Atlantickej Kanady rozhodla ze Britska Admiralita ho aj napriek malym namornym skusenostiam a nizkemu povodu vymenovala za velitela lode jeho velicenstva, Endeavour, ktoru Britsky Kral Juraj III s Admiralitou a vedecku britskou spolocnostou vyslali na Tahiti zmerat Venusu pri zatmeni slnka. Predpokadalo sa, ze zmeranim zatmenia slnka na z roznych bodov zeme sa podari vypocitat vzdialenost slnka od zeme. 300 rokov po Kolumbovi a 50 po Newtonovi to bola stale velka neznama.

O Cookovi este cosi napisem, je to pozoruhodne citanie. Teraz trochu prizemnejsia tema.

S Marcom sa snazim co najviac komunikovat taliansky, ale obcas prejdeme na anglictinu. S Jozkom a chalanmi co tu boli komunikujeme v rodnom jazyku a tak sa aj na Marka cosi nalepilo. Su to slova spojene s kazdodennym zivotom na lodi – omacka, dobru chut, vyborne, dobre, pockaj, stoj, pomazanka, skrecok, mlieko, smotana, klobuk, pravda, svetlo, zima, baba, ryba, klobasa, rozumiem, cukor, sol, styri syry…

A kedze sme tu na lodi sami chlapi a po dlhom case stravenom na lodi sme sa dost zvlcili tak sa nanho nalepili aj nejake tie vulgarizmy, ktore nam k nasemu vlastnemu pohorseniu obcas vyklznu z ust (ja si v takom zriedkavom pripade idem ihned umyt zuby). Samozejme, kedze slovencina je na vulgarizmy a ich rozne modifikacie neuveritelne bohaty jazyk, nahodne sa pritrafi aj vulgarizmus v spojeni s predponou ci predlozkou, nebodaj aj s pridavnym menom. Aj ked si Marco dokaze prelozit jednotlive vyrazy, pri zlozitejsiom spojeni mu unika zmysel. Tak sa jedneho vecera stalo, ze sa ma spytal: „Vlado, ce chosa e pokokot?“ V jeho rodnom jazyku som mu vysvetlil, ze je to jednotka dlzky ci mnozstva vyjadrujuca vzdialenost, alebo pocet limitujuci k nekonecnu. Zatial som sa este nedostal k tomu aby som mu vysvetlil, ake je obdobne expresivum pre objemovu mieru nekonecna, ale aj to raz urcite pride. V kazdom pripade to pochopil, lebo nedavno som sa ho pytal, kolko mil este mame k prichodu volakam, ked sa kukal na GPS. „Pokokot“ znela odpoved.