Bolo to správne rozhodnutie ostať deň v Kristiansunde, aj napriek dopravnej komplikácii pre Júliu a Braňa. V deň nášho vyplávania, 18 septembra, more síce bolo v rovnakom stave, ale vlny a vietor sme mali zo dobrého smeru. Žlté šípky sú vietor v danej polohe.

Mal som obavy zo začiatku, kedy musíme vyjsť z fjordu na otvorené more. Vietor o sile tridsať uzlov vyvolával v členitom pobreží vo vode s malou hĺbkou rešpekt. Mali to byť síce iba tri kritické míle, ale čakal som tam riadnu húpačku a pomalý posun smerom na otvorené more. Nakoniec to prebehlo hladko, dokonca tesne pred opustením fjordu si loď vypýtala aj kúsok plachty. Už na otvorenom mori, ako sme sa postupne stáčali na severozápad, západ a jemný juhozápad, sme plachtu viac a viac vyrolovali, kým nebola vonku úplne. A to sme už frčali osem uzlov v priemere, trochu kývajúc sa, ale správnym smerom.

Po dvoch hodinách sa prihlásil hlad. Ešte dobre, že Lubo kúpil párky, s tým nebolo veľa práce pri príprave, ani pri jedení. Horčica v jednej ruke, párok v druhej a chleba poruke.

Predpoveď počasia sľubovala silný dážď, dokonca 25 litrov vody na m2 v priebehu dvanásť hodín a bola aj výstraha pred záplavami pri potokoch. Na naše prekvapenie sa obloha začala čistiť. Zimu sme cítili, vietor fúkal rovno do kokpitu. Ale užívali sme si to.

Pravda, neskôr sme si to zbabelo uľahčili. Zavreli sme sa v salóne, zakúrili sme naftovým kúrením a pravidelne vykúkali von, či veterné kormidlo pracuje správne, vlastne ako vždy. Zapnutý AIS alarm a alarm pre vybočenie z kurzu nám dodával istotu. Striedajúc sme prečkali  noc, stále s takmer zadným vetrom, okolo dvadsať päť uzlov. More také isté, ako keď sa plavíme Atlantikom do Karibiku, len tá teplota. Už si neviem koľký krát sľubujem, že sa presťahujem do teplejších vôd, ale ešte rok nie. Je tu tak krásne, že by bol hriech odtiaľto len tak odísť. K tomu Škótsko, Balt…. Ajajajaaaaaj!!!!!! To chce koľko životov?

19 september ráno nám svietilo zubaté slniečko.

Za rovnakých podmienok, ako predošlý deň, kedy posledných dvadsať míľ bolo v rovnejšej vode, nakoľko nás kryli ostrovy, sme sa po 206. míľach uviazali v maríne Hjeldesfojrden, na ostrove Rong.

Marína je zbrusu nová, nie je ešte v Google maps. V aplikácii Navionics ju ale nájdeme.

11a

To pristátie nebolo úplne prvotriedne. Vybral som si zlú stranu móla, nech nás vietor natlačí. Plávajúce mólo bolo ale jemne v pohybe vplyvom vĺn a silný vietor vytlačil fendre. Preparkovanie sa podarilo na druhýkrát. Chcel som, aby vietor bol zozadu a jedno miesto v pomerne plnej maríne tam na to bolo vhodné. Lenže… tlačil som nesprávny smer dokormidlováka a veľmi som sa divil, prečo mi tá loď zatáča doľava, namiesto doprava. Príčinu som po chvíli odhalil, vycúval, ešte jeden manéver a boli sme správne. Uväzovacími lanami sme nešetrili, ono sa to stále dosť celé húpalo. To nám ale nezabránilo výborne si navariť a užiť si trocha kľudu pred spánkom. Aj vietor sa utíšil…

Ráno, 20. sepembra 2022, sme sa odviazali a pokračovali v plavbe na juh, do Stavangeru vzdialeného sto míľ.

Včera sme rozmýšľali nestáť, ale otvoreným morom využiť ešte nočný vietor a spraviť viac míľ. Nechceli sme ale prísť o plavbu, čo aj s použitím motora v neskutočne krásnych fjordoch nórskeho pobrežia v okolí Bergenu.

Dnes plánujeme 64 míľ, miesto na noc je už vybrané. Zajtra 44 míľ do Stavangeru, kde sa máme stretnúť s Erlingom Kleibergom, jeho ženou Gro a dcérou Mimi s priateľom. Ako som už spomínal, poznáme sa z plavby okolo sveta a v stredu sme pozvaní na večeru k nim. Ajajaj…. To chce čisté rifle a tričko… Keby len to, ale aj ponožky…