24. august – Uz sme v Tipirerary Marina, Darwin. Vsetko ok, mame 8 dni volna. Popisem najprv prvu cast pplavby, po Thorezovu uzinu, z Cairns 450 mil, odkial sme odisli 12. augusta rano. Este posledny pohlad na Holandsku lod,

na ktorej sem priplavali dvaja postarsi pani cez Cape horn. Ich plan sa mi zda riadne odvazny. Oboplavat Americky kontinent, z Europy cez Juzny Atlantik na Cape Horn, Pacific, Australia, Japonsko, Aljaska a Severozapadny Prieplav. To znamena plavba v ladovych poliach a v riadnej zime, vetre a vlnach. Potom cez divoky Severny Atlantik domov. Lod maju poriadnu, trufaju si. Okrem nesmierneho obdivu im drzim palce. Vsimnite si, ze rahno na prednom stazni chyba. V tvrdych podmienkach ho zlomili a teraz cakaju na nove. Casu maju dost, plavbu naplanovali na tri roky.

Po 30. tich hodinach plavby najprv v cerstvom 15 uzlovom vetriku pocas dna a opat 30. uzlov v noci sme na obed v zatoke Lizzard Island, skvelom kotvisti, kde aj napriek 30 uzlovom vetre kotvime v kludnej vode s kopou elektriky z veterneho generatora.

Pohlad na kopec ma nuti opat rypat sa v historii. Pocas plavby sme minali „Endeavour Reef“ kde Cook po rozhodnuti plavat na noc s a obist predpokladane nebezpecia pri brehu najprv (prekladam uryvok z dennika Kpt. Cooka)

„sme skratili plachty a s kurzom vychodoseverovychod, potom sever s priaznivom vetre sme obchadzali utesy viditelne pred nami s umyslom ucinit tak cez noc. V hlbokej vode sme zrazu spozorovali, ze sme o par fathomov (1 fathom cca 2 metre) minuli chvost podlhovasteho utesu pri zapade slnka. Po okamzitom zmerani hlbky, 21 fathomov sme s pocitom ulavy odisli spat.“ Kratko na to Endeavour narazil na koralovy utes, ktory je pomenovany po nom.

Lizzard Island pomenoval Cook ked tu kotvil v roku 1770, hladajuc unik z koraloveho vazenia. Kopec na fotke so vola „Look Point“ skade skumal moznost plavby a mapoval okolie. Na vychode pozoroval okraj koralovej bariery, zbadal a zameral moznost prechodu na volny ocean. To sa mu aj podarilo a Endeavour sa vratil do Anglicka. Ak by sa tak nestalo, dejiny by sa pisali inak. Kratko po Cookovi pristali totiz na pobrezi Australie Francuzi a jedinymi nositelmi informacii by boli prave oni.

My zatial oddychujeme a ja varim segedinsky s knedlou.

Marco si cisti ranu, ktora sa zaceluje (antibiotika zabrali) a Miso studuje dalsiu trasu.

14.eho pokracujeme. Plavba prebieha nerusene s 20 uzlovym vetrom v chrbte, kedy ju priblizne kazdych 8 mil prehadzujeme zlava doprava a naopak, kvoli relativne uzkej vodnej ceste v bariere, vyhybaniu sa castym prekazkam, alebo velkym nakladiakom, ktore musia mat pod bruchom niekedy hadam iba 5 metrov. Narocnost plavby nespociva v jej technickosti alebo nepohodlnosti. Prehodit plachtu nie je problem, vlny su zozadu a v pohode. Vedomie, ze ludska chyba sposobi prusvih mi robi najvacsie starosti a tak som stale v strehu a aj v noci pri budiku kazdych cca 20 minut duplujem sluzbu a som pri kazdom manevri.

Som rad, ze po dvoch dnoch a nociach kotvime v usti rieky „Escape River“

20 mil od „Cape York“ najsevernejsieho bodu Australie, okolo ktoreho pod Thorezovou uzinou chceme prejst do Indickeho Oceanu. Obzerame sa okolo. Voda je kalna a kludna, kotva v hlbke 7 metrov. Nedaleko su domy perlovej farmy a vo vode plava iba kus polena.

Spozornieme, ked vidime poleno obcas stat a obcas plavat. Pohlad dalekohladom nas uisti, ze kupat sa je nevhodne.

V noci som sa zobudil na strasnu ranu. Plny obav som vybehol z kajuty zistit co sa deje. Marko sedi na posteli a drzi si chodidlo. Snivalo sa mu, ze bojoval s krokodilom a kopol ho. Mohutne kopnutie do truu lode ho samozrejme prebralo z jeho strasneho sna a rano krival. Vravel, ze takyto sen mava tak dva krat do roka, aj ked prvy raz „bojoval“ s krokodilom. Boh vie do coho kope inokedy, je rozvedeny a nenavidi danovych uradnikov.

Rano pri dvihani kotvy vznikla dilema, kto ma odhaknut retaz. Hak visi na retazi tesne nad vodou, ja som pri kormidle a tak ostava Miso, alebo Marco. Co ked tam dole ciha stado hladnych krokodilov cihajuc iba na ruku nad vodou? Povedal som Markovi, ze mal by to odhaknut on, lebo predsa len nejake tie skusenosti s bojom s krokodilmi uz ma.

Plavba na sever bola so slabym vetrikom na motore, vyuzijuc prilivove prudy. Trasu sme si skratili cez „Albany Passage“, uzinou medzi pevninou a 5 mil dlhym ostrovom Albany.

Prud tu nabera rychlost a v dyze sme 9.timi uzlami preleteli skratiac si tak cestu o 8 mil kedy sme nemuseli ist okolo kurzom na sever, kde sa crtali ostrovy v Thorezovej uzine

Prudy su viditelne okom

Ale v uzine to valime v kludnej vode.

A coskoro je to za nami.

Zabudol som povedat, ze v noci po odplavani z Lizzard Island nam zas odisiel elektricky autopilot. Medzicasom same zistili, ze chyba je lahko opravitelna, ale treba mat specificku suciastku. Takze minimalne do Darwinu sme na Windpilote (vdaka za tento zazrak) ktory vieme pouzivat aj na motore s elektrickym pridavnym autopilotom. Zatial sa ale striedame pri kormidle

a pred nami je Cape York.

 

Po jeho minuti sa lucime s Pacifikom, v ktorom sme boli 6 a pol mesiaca

A pozerame sa na nasho dalsieho hostitela, Indicky Ocean.

Plavba z Cape zork do Darwinu bola dalsich 780 mil. Tuto popisem najblizsie