Z Tenerife som priletel v piatok, 8. februára ráno o druhej v noci do Viedne a až o dve hodiny sa mi podarilo pristáť doma. Veľmi som toho nenaspal, ráno do práce a krátko poobede som už opäť sadal do auta. Cieľom mojej cesty bolo mestečko Libštát v Libereckom kraji, vzdialené 440 kilometrov od Bratislavy. Sľúbil som účasť a prednášku o Severozápadnej ceste na 49. ročníku stretnutia jachtárov.

Pozvanie som dostal od Jardu Bernta, českého moreplavca, ktorý oboplával svet. Priznám sa, veľmi sa mi nechcelo. Uťahaný z letu a nevyspatý som sadal do auta s nie veľmi presvedčivým pocitom, majúc pred sebou dlhú štreku. Zaradenie mojej prednášky v oficiálnom programe mi ale nedalo na výber. Už po príchode som ale začal nadobúdať presvedčenie, že som urobil dobre. Dostalo sa mi vrelého uvítania a krásneho ubytovania. Jarda Bernt sa ma ihneď ujal a v budove, kde je miestna hospoda a bývalé kino ma previedol ich galériou čaských plachetníc, ktoré oboplávali svet a zoznámil s množstvom ľudí. V tajnej miestnosti s pozoruhodným názvom “Peklo” bolo zopár jachtárov, výčap a rôzne druhy občerstvenia. Mňa ale zaujali vlajky z rôznych kútov sveta a zatámovaný nápis na stene.

Bolo mi hneď jasné, že jachtingom to tu žije. Navyše, neďaleké Prachovské skály vo mne vyvolali spomienku na časy, keď som sa sem sporadicky dostal v časoch mojej mladosti, ako horolezec.

Z hospody som sa dostal okolo polnoci a išiel som sa vyspať do penziónu, tri kilometra od centra diania. Ráno som nevynechal pre mňa už takmer povinný “ranný” beh a o jedenástej som už bol na mieste, približne tri hodiny pred mojou prednáškou. Príjemne ma prekvapila plná sála, kde okolo stolov sedelo približne dvesto ľudí

a ďalší okupovali priestory výčapu vo vedľajšej miestnosti spojenej s s dianím presklennými dverami. Práve prebiehala prednáška o českých jachtároch na medzinárodných regatách, kde títo reprezentovali s veľkým úspechom.

Jarda do mňa ešte stihol natlačiť staré dobré české “vepřo-knedlo-zelo” a už som nastupoval na pódium. Obával som sa menšieho záujmu, nakoľko diváci v sále sedeli už niekoľko hodín, bez prestávky absorbujúc jachting. Mýlil som sa. Zrejme to bolo pivo a dobré české jedlo, ktoré neustále mladé čašníčky potichu, nerušiac program roznášali po stoloch, ktoré pomáhalo vydržať sedieť a sledovať dianie. Ale bol to hlavne obrovský záujem nezmeškať nič z bohatého programu. Tak som sa teda na tej vlne zviezol a mojej prezentácii sa prizeralo okolo dvesto ľudí.

Predstavil som sa krátkym filmom z plavby okolo sveta

https://drive.google.com/file/d/0B4Em_Go2OAQwaHdHYUpFRXhmWTA/view?usp=sharing

Nasledoval film zo severozápadného prieplavu.

https://drive.google.com/file/d/1ojgHiXFY2XVOYXG01cRn-jqglFDhb3mo/view?usp=sharing

Nasledovali plány do budúcnosti, teda plavba, ktorú som začal v novembri minulého roka v Grécku a o ktorom dávam sem príspevky. Na záver, keďže sme boli v blízkosti tých Prachovských skál, Jarda Bernt a zopár divákov sa v minulosti venovalo aj horolezectvu som pustil fotky z El Capitana z roku 2011 v sprievode hudby.

https://drive.google.com/file/d/0B4Em_Go2OAQwMGt5b29mY0gyWm8/view?usp=sharing

Ďakujem všetkým, ktorí to so mnou vydržali do konca a aj mi zatlieskali. Program bežal ešte dve hodiny a potom nasledovala zábava. Strávil som skvelé chvíle v dobrej spoločnisti aj s českými moreplavcami hviezdnych mien,

zľava Jarda Bernt, Zdeňěk Teubner a Petr Ondrášek, ale stretol som aj pár starých priateľov. Bývalého suseda z mariny v Sukošane v Chorvátsku Mira, z časov, keď som vedľa neho stál so svojou šesť a pol metrovou prvou kajutovou plachetnicou JANATA. Pokecal som aj Pavlom Vimrom, ktorý kúpil odo mňa Civettu.

Vipil som pri tom zopár nealkoholických pív a odmietol niekoľko rumov. Keďže inak dobre vybavená teplá kuchyňa sa predsa len minula, pochutnal som si na dobre odstátom, v oliváku naloženom smraďošovi.

Bolo to super, Vďaka! Veľmi rád sa sem vrátim.