Píšuc tieto riadky 150 míľ pred Madeirou sa snažím skombinovať poradie fotiek s článkami, ktoré uverejnila na stránke Civetty kamarátka Blanka. Ešte zopár záberov z prác a z preplavby z Newton Ferrers do Plymouthu, ktoré mi chalani dali po vyplávaní na oceán, keď ich spracovali…

Chalani ma prekvapili. Nezabudli na moje narodeniny 2. apríla a kúpili mi tortu s číslom 46. Ono je to trochu naopak, ale lepšie ako 94, keď som sa na to pozrel dole hlavou. Vďaka.

Mapka plavby na Madeiru a niekoľko záberov z nej v Anglickom kanáli, Biskajskom zálive, pri Pyrenejskom polostrove a južnejšie…

Peter Kincel zaujal kruhovú obranu voči útokom morskej choroby. Už je na tom oveľa lepšie, telo si predsa len po pár dňoch zvyklo. Dokonca, keď nám praskla pod umývadlom hadička, čerpal vodu bez náznaku choroby.

Nočné služby berieme vážne, ale loď si všíma iba vlny, vietor a kurz, ktorý jej určíme na windpilote. O energiu sa starajú solárne panely a vodný generátor.

Vietor nám aj prial, aj neprial. Počasie cez Iridium sťahujeme každý deň a z mapiek vidno, že to máme dosť v bezvetrí. Biela bodka vpravo hore je naša poloha v danom čase.

Vietor nám teda dosť neprial, ale prívetivý bol v tom, že nám zhora neposlal žiadnu neplechu. Po preplávaní Biskajského zálivu sme videli hádam štyri lode a iba dve na horizonte. Ostatné dve sme zaregistrovali cez systém AIS na plotri.

Nechýbali ani delfíny. Tie sú vlastne okolo nás denne.

Plávali sme aj okolo niekoľkých korytnačiek. Mišo sedel vpredu na palube, zakričal „korytnačka!“, čo sme my v kokpite počuli ako „kosatka”. V kokpite okamžite nastala trma-vrma, všetci sme hľadali na hladine plutvu dravca, ktorý pri Gibraltári napáda plachetnice. Mišo zanedlho upresnil a nám sa po pár minútach vrátil tep do normálu a začali sme opäť dýchať. Mišo inak bravúrne lieta s dronom.

S vypustením problém nie je, proste ho naštartuje a dron si odletí. Pristátie už ale také mäkké nie je. Vlastne sme si to zjednodušili. Mišo naletí ku mne a ja ho s rukavicami natvrdo odchytím.

Na Trintelle som našiel genaker. Tam ho nemám veľmi ako využiť, vzal som ho na skúšku na Civettu. Ani nie preto, že by sme s ním plachtili, ale má rukáv. Ten plánujem presunúť na genaker, čo je na Civette. Keď už ho tu máme, vyskúšali sme ho. Je pravda na loď malý, ale pekne sme sa pohrali. Keď bude fúkať v pasátoch tak 15 uzlov, vyskúšame ho.

A tá lodná kuchyňa… tá píše… Palacinky, pizza, fazuľová na kyslo, praženička, soté s ryžou, špagety, vyprážaný syr, čerstvý chlebík…

Keď sme pri tom chlebe. Piekol som ho už trikrát. Pri tom poslednom som mal pomocníka. Na lodi pristál uťahaný, uzimený vrabčiak. Mišo ho zohrial a ten chvíľu pobudol v salóne a pomohol mi s chlebom.

14. apríla 2025 o desiatej večer sme sa uviazali v maríne „Quinta do Lorde“, na východe ostrova Madeira. Vchod do prístavu je dosť úzky, nárazy vetra boli do 20 uzlov, to v nás vzbudzovalo rešpekt pred záverečným manévrom. Podarilo sa.

Ostávame tu do štvrtka, 17. apríla. Vietor má byť super, 3000 míľ dlhú plavbu odhadujeme na tri týždne. Články z plavby budem vďaka Blanke, ktorá text odo mňa dostane, upraví a zverejní, pridávať každý tretí, štvrtý deň.

Pridávam video z plavby: