Uplynuli dva dni, odkedy sme sa odviazali z “útulného” móla v meste Drobeta – Turnu Severin. Trávime druhú noc na kotve, za dva dni, od 14. do 15. októbra, sme prešli 221 kilometrov. Dni sa prelievajú do akejsi rutiny. Ráno sa budíme okolo siedmej. Do východu slnka chýba trištvrtehodina. Sme v časovom pásme GMT+2, oproti Bratislave máme o hodinu viac. Ja si zacvičím v obmedzenom priestore, hygiena, obliekanie sa, kávička a čaj. Z bicykla dáme dole kotevné svetlo, naštartujeme Yanmar, vytiahneme kotvu a vyrážame „do ulíc“.

Prvú hodinu ideme na stabilný motor Yanmar, aby sme dobili baterky, potom tri hodiny na Yamahe. O dvanástej opäť na hodinu Yanmar a do večera je to Yamaha. Hodinu pred plánovaným kotviskom si na záver dňa popracuje Yanmar. Asi sa to zdá byť zbytočne prekombinované, ale deň takto rozdelený do chlievikov lepšie ubieha. Niekedy sa ale nedá držať plánu. Keď fúka čo aj slabší vietor oproti nám, na hladine je to okamžite cítiť. Vietor proti prúdu dvíha vlny a propeler závesného motora sa vynára spod hladiny. Nevadí, hlavne že frčíme.

Dunaj mi pripadá ako obrovské tečúce jazero. Hory sme minuli, sme na rovine. Na rumunskom aj bulharskom brehu sú lesy, občas priemyselná alebo obývaná zóna.

Raz sa nám stalo, že sme stratili „pôdu pod nohami“… Vyznačená trasa na elektronickej mape bola mimo plavebnej dráhy, označenej veľmi riedko bójami. Dno pod nami začalo nebezpečne stúpať. Čo si vybrať? Bóje poriedko alebo dráhu? Vybrali sme si bóje. To sme sa trochu potácali, kým sme opäť stáli pevne „na nohách“.

Keď už je okolo obeda teplo, minul som zvyšok teakového oleja. Vyšlo to akurát na celú palubu, nie na kokpit.

Z času na čas treba doplniť palivo. Máme 40 litrovú nádrž na naftu, v bandaskách rovnaké množstvo. Benzínu v pohotovostnej nádrži je 12 litrov, v bandaskách 70. Chceme s tým prísť až k Čiernemu moru. Z Drobety do Černa Voda je to 630 kilometrov, kanál do Konstanca má 67. To by malo stačiť. Kým tankujeme, je plný kokpit.

Zatiaľ sa nám darí nehniť. Ja som už dvakrát pral, Peter má tri batohy, čiže zásoby čistého prádla ešte na dva týždne. Raz týždenne sa oholím, Peter detto.

To sa už blíži večer a prichádzame na plánované kotvisko, ktorým je vždy rameno rieky. Sledujeme hĺbku, na slabých otáčkach driftujeme oproti prúdu na želaný bod. Keby sme drcli do dna, otočím kormidlo smerom do rieky a mal by som oddriftovať do lepšej hĺbky. Máme ale šťastie, Dunaj má stále vysoký stav. Aj v ramene kotvíme na piatich metroch. Pre ilustráciu, predvčerom na kilometri 837.

Včera na kilometri 712.

Vyhadzujeme pluhovú kotvu, ktorá nás ešte nesklamala. Nastáva najkrajšia časť dňa. Ticho, nikde ani nohy a nádherný západ slnka. Kilometer 837…

Kilometer 712.

A varíme. Prvý večer to boli „bryndzáky“, ten druhý „alio-olio”.

Pre zaujímavosť prikladám výkresy lode. Je malá, ale máme celý Dunaj.

Zajtra 16. októbra pokračujeme.